Sú to dni plné úzkosti, neprejde jediný, aby sa ulicami nenieslo varovné kvílenie poplašných sirén, oznamujúce blížiace sa nepriateľské bombardéry. Desiatky ich prilietajú vo dne i v noci, zhodia svoj smrtiaci náklad a opäť sa stratia. Kráľovské letectvo i pozemná protivzdušná obrana síce ich útoky zo všetkých síl odrážajú, no i tak Londýn a ďalšie mestá horia, ľudia umierajú a tí, čo nálety prestáli, žijú ďalej v permanentnom strachu.
Takmer štyri mesiace už Británia bojuje o prežitie, takmer štyri mesiace čelí masívnym nemeckým vzdušným atakom. V posledných dňoch však predsa len akoby sa niečo zmenilo. Lietadlá s čiernymi krížmi na krídlach sa na oblohe objavujú zriedkavejšie a aj v menších počtoch. Je to ilúzia, alebo len akési stíšenie pred ďalšou ničivou búrkou?
„Nemecká letecká aktivita bola opäť miernejšia. Nacisti uskutočnili niekoľko izolovaných úderov, väčšinou na Londýn a oblasť Midlandu, po ktorých zavládol pokoj. Bomby poškodili budovy na Leicester Square a tenisový areál vo Wimbledone,“ bilancujú noviny útoky z 31. októbra 1940.
Práve tento deň označí Londýn, presnejšie ministerstvo letectva, za koniec bitky o Britániu. Ako sa však ukáže, jej obyvatelia si napriek tomu ešte nemôžu vydýchnuť.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 91% na dočítanie.
Zostáva vám 91% na dočítanie.
