V roku 1975 zmizla v Južnej Karolíne 13-ročná Kim Ghelkinsová. Chodila do piatej triedy, jej spolužiaci boli o dva roky mladší. Podľa svojej učiteľky bola tichá a drobná. O rok skôr postihla Kim veľká tragédia, zomrela jej matka.
Keď učiteľka Ghelkinsovej zadala na začiatku školského roka úlohu, aby napísala prácu o človeku, ktorého najviac obdivuje, vybrala si známu zo susedstva - Donnu Gaskinsovú. Priatelila sa s ňou, vážila si ju, tak trochu ako matku. Gaskinsová bola manželkou miestneho zlodeja Donalda Gaskinsa.
„Gaskins bol v našom okrsku nechválne známy,“ povedal v dokumente Born to Kill? William Barnes, bývalý šerif okresu Florence. „Bol trochu iný. Koľkých ľudí poznáte, ktorí bežne jazdia s pohrebným autom?“
„Bolo to dlhé čierne pohrebné auto. Vzadu na ňom bol nápis: Prepravujem mŕtve telá,“ spomínala dcéra Shirley Gaskinsová. „Všetci o tom vtipkovali, zdalo sa im to veľmi smiešne.“ Gaskins všetkým hovoril, že tam vozí mŕtvoly, nikto tomu ale neveril. Aj tak z neho ale ľudia mali strach.
Znásilňovaný „Pee Wee“
Gaskins, ktorý bol známy všade ako „Pee Wee“, sa narodil v Južnej Karolíne v roku 1933. Nemal otca, možno aj preto stále neposlúchal. Súrodenci ho bili, v škole ho spolužiaci šikanovali a smiali sa mu pre jeho malú výšku - v dospelosti meral iba 163 cm. Svoj hendikep sa teda snažil kompenzovať drsným správaním.
V jedenástich rokoch ušiel zo školy a s dvomi spolužiakmi vytvorili gang. Kradli v domoch, prepadávali ľudí. Potom celý gang znásilnil v lese sestru jedného z členov. V roku 1946 sa 13-ročný Gaskins pokúsil o vraždu mladého dievčaťa, ktoré ho vyrušilo, keď vykrádal jej dom. Udrel ju sekerou do hlavy, dievčina prežila iba náhodou. Útočníka potom polícii opísala a Gaskins putoval do polepšovne, kde zostal až do svojich 18 rokov. Ostatní chovanci ho tam znásilňovali.
Na slobode začal opäť kradnúť a v devätnástich rokoch napadol mladú ženu, ktorá sa mu posmievala. Prerazil jej lebku kladivom a aj tentoraz dievča prežilo len zázrakom. Za pokus o vraždu putoval “Pee Wee“ tentokrát už do väzenia - na šesť rokov. Lenže aj za mrežami ho pre malú výšku a drobnú postavu považovali za slabocha a bol opäť niekoľkokrát sexuálne napadnutý.
Za mrežami zavraždil najhrozivejšieho väzňa
Gaskins mal toho dosť. Vybral si najobávanejšieho muža celej väznice a pred očami mnohých ďalších väzňov mu podrezal krk. Dostal za to od súdu ďalšie tri roky navyše, ale ostatným vyslal odkaz. Zo znásilňovaného mladíka sa stal rozchýrený agresor.
V roku 1955 ušiel z väzenia ukrytý v nákladnom aute s odpadkami, ale na Floride ho polícia opäť dostala. V roku 1961 ho podmienečne prepustili, on ale ďalej kradol a tak sa do väzenia vracal. Niekoľkokrát sa me zase podarilo ujsť, ale nikdy nebol na slobode dlhšie než pár mesiacov.
V roku 1970 bez stopy zmizla Shirleyina sesternica Janice Kirbyová. Najbližší príbuzní pätnásťročného dievčaťa si mysleli, že zrejme utiekla z domu, pátranie v okolí totiž k ničomu neviedlo.
Keď o päť rokov neskôr zmizla aj Ghelkinsová, zamerali sa detektívi na ľudí, ktorých 13-ročná školáčka poznala. V novembri 1975 zadržali policajti Gaskinsovho známeho Waltera Neeleyho. Ten se v priebehu dlhého výsluchu priznal, že Gaskinsovi pred časom pomáhal v lese niekoho pochovať.
Neeley si už presne nepamätal, kde pomáhal telo zakopať. Pätnásť policajtov vytvorilo rojnicu a nakoniec našli pri lese miesto, kde bola mäkšia pôda. Detektívi čakali, že tam asi nájdu mŕtvu Ghelkinsovú. Hrob to naozaj bol. Ležalo v ňom ale šesť iných tiel. Boli rozmiestnené po dvoch v troch plytkých hroboch vedľa seba.
Gaskins sa už skôr pred známymi chvastal, že okrem pohrebného auta vlastní aj svoj malý súkromný cintorín. Predtým mu nikto neveril, policajti už teraz áno. „Vtedy som bola v šiestom mesiaci tehotenstva. Keď prišli policajti a povedali, že hľadajú môjho otca kvôli niekoľkým vraždám, bola som v šoku. Vyvolalo to predčasný pôrod, dcéra vážila iba jedno kilo,“ spomínala Shirley Gaskinsová.
Hrozilo udanie? Gaskins sa človeka zbavil
V prvom hrobe boli dvaja mladí Gaskinsovi spoločníci, ktorí s ním kradli autá. „Pee Wee“ ich vylákal do lesa pod zámienkou rozobratia ukradnutého auta. Tam ich zastrelil. „Ak mal pri niekom pocit, že už ho to nebaví, alebo by ho mohol udať, tak sa ho zbavil,“ popísala Gaskinsova dcéra. Ďalšie štyri obete - dve ženy a dvaja muži - boli ľudia, o ktorých si Gaskins myslel, že mu nejakým spôsobom ublížili.
Gaskins chcel zo štátu zmiznúť, ale polícia bola rýchlejšia. Detektívov potom priviedol ku kostrovým pozostatkom 23-ročnej rodinnej priateľky Doreen Dempseyovej a jej dvojročnej dcéry Robin. Gaskins Doreen utopil a Robin udrel sekerou do hlavy. Dvojročné dieťa znásilnil. Policajtom neskôr povedal, že to bol najlepší sex jeho života.
Gaskins sa nakoniec priznal aj k únosu a vražde Ghelkinsovej. V roku 1978 políciu priviedol aj k hrobu svojej príbuznej - Janice Kirbyovej, ktorú zabil o osem rokov skôr. Celkovo polícia našla 13 jeho obetí. Vo väzení sa ale priznal, že zabil - podľa toho, čo si pamätá - 80 až 90 mladých ľudí. Väčšinou zo zábavy ich vraj mučil a vraždil. „Behal mi z toho mráz po chrbte. Povedala som mu: Oci, toto ja nechcem počuť,“ spomínala dcéra Shirley. „Zlato, ale ja to musím niekomu povedať,“ odpovedal Gaskins.
„Hovoril o sebe ako o upírovi“
Tvrdil, že vraždiť začal na konci 60. rokov a že zabíjal najprv mladé ženy, neskôr aj mladých chlapcov. Veľa cestoval a bral stopárov, tí sa potom podľa Gaskinsových slov stávali jeho obeťami. Tiel sa vraj zbavoval najčastejšie v rôznych bažinách. „Hovoril o sebe ako o upírovi. Z času na čas potreboval vidieť krv. Začal sa triasť a nezbavil sa toho, kým niekoho nezabil,“ povedala Shirley Gaskinsová.
Gaskinsa v roku 1976 odsúdili na najvyšší trest, ktorý mu ale po krátkom zrušení trestu smrti v celých Spojených štátoch zmenili na doživotné väzenie. On však s vraždením neprestal ani za mrežami. V roku 1982 urobil niečo, čo mu vynieslo prezývku „najpodlejší muž Ameriky“.
Gaskins sedel v bloku najprísnejšie stráženej väznice v Južnej Karolíne s Rudolphom Tynerom. Ten bol vo väzení za vraždu staršieho páru - Billa a Myrtle Moonovcov, ktorých zabil, keď prepadol s brokovnicou v ruke ich obchod. V roku 1982 si Tony Cimo, nevlastný syn Moonovej, „Pee Weeho“ najal, aby pomstil vraždu jeho matky.
Mierne retardovaný Tyner sedel na samotke v cele smrti. Lenže poprava sa dlho odkladala, preto chcel Cimo „spravodlivosť“. Telefonicky zadal Gaskinsovi vraždu. Dopočula sa to však jeho dcéra Shirley a oznámila to polícii. Tá sa jej však vysmiala, tvrdili, že v cele smrti vo väzení s maximálnym stupňom stráženia nie je žiadna šanca, že by uspel.
Napriek tomu sa Gaskinsovi podarilo do väzenia prepašovať jed, ktorý dal Tynerovi do nápoja. Tomu to ale iba spôsobilo nevoľnosť. Obaja muži boli v susedných celách. Gaskins teda Tynerovi nahovoril, aby mu do cely prepašoval jeho plastový pohár na pitie, že ho upraví na niečo ako vysielačku, cez ktorú budú môcť spolu komunikovať.
Elektrickému kreslu neunikol
„Pee Wee“ mal ako väzeň-údržbár prístup k rôznym nástrojom. Spájkovačkou do pohára vypálil dieru, pripojil drôt a ďalší kontraband, ktorý sa mu podarilo opäť do väzenia dostať. Upravený pohárik 2. septembra 1982 opäť dokázal svojmu susedovi vrátiť. Potom na Tynera zakričal, aby si pohár priložil k uchu a povedal mu, či ho počuje.
V tej chvíli sa väzením rozľahla ohlušujúca rana. Tynerovi pri hlave explodovala plastická výbušnina C-4, ktorú prilepil Gaskins ku dnu pohára a potom pomocou drôtu odpálil. Gaskins odtrhnutý drôt stiahol k sebe a všetko spláchol do záchoda. Vyšiel pred celu a s údivom sa pýtal, čo sa deje. Keď pribehli k Tynerovej cele dozorcovia, ležal jej obyvateľ na zemi, okolo neho boli odtrhnuté prsty a ďalšie časti tela. Vrah Moonovcov bol mŕtvy. „Posledné, čo v živote počul, bol môj smiech,“ opísal to „Pee Wee“ neskôr.
Tynerova vražda znamenala pre Gaskinsa nový proces, ktorý mu vyniesol trest smrti. Keď sedel v cele smrti, rozprával svoj životný príbeh novinárovi Wiltonovi Earlemu. Pri spomínaní dospel „Pee Wee“ k tomu, že celkovo zabil 100 až 110 ľudí, vrátane 13-ročnej Margaret Cuttinovej - dcéry senátora z Južnej Karolíny Jamesa Cuttina. Polícii sa ale nepodarilo toto tvrdenie overiť.
Večer 5. septembra 1991 sa pokúsil Gaskins v cele o samovraždu, keď si porezal žiletkou zápästie. Naplánovanej exekúcii ale neunikol. O niekoľko hodín neskôr - o 1.10 ráno 6. septembra - ho popravili na elektrickom kresle. Pred väznicou oslávil veľký dav jeho smrť skandovaním a spevom...