Dôležitú úlohu zohral pri komunistickom prevrate v roku 1948, s jeho menom sa spája aj tragikomický vianočný príhovor, či československá menová reforma v roku 1953, v predvečer ktorej občanom v rozhlasovom prejave vedome klamal, že reči o nej sú iba fámy.
Antonín Zápotocký sa narodil 19. decembra 1884 v českých Zákolanoch ako syn priekopníka českého robotníckeho hnutia Ladislava Zápotockého. Vyučený kamenár začínal politickú kariéru ako funkcionár sociálnej demokracie na Kladniansku v Čechách a redaktor jej straníckej tlače.
Po vzniku Československej republiky sa stal jedným zo zakladateľov ľavicovej frakcie v sociálnej demokracii a organizátorom robotníckych rád a odborov. Bol účastníkom 2. kongresu Komunistickej internacionály v roku 1920 v Moskve a v decembri toho istého roku sa podstatnou mierou podieľal na organizovaní známeho generálneho štrajku na Kladniansku.
V rokoch 1922 až 1925 bol Antonín Zápotocký generálnym tajomníkom Komunistickej strany Československa. Vo vedení strany sa udržal aj po jej zjazde vo februári 1929, keď ho kritizovali stúpenci Klementa Gottwalda. V tridsiatych rokoch 20. storočia sa výrazne angažoval v komunistických Červených odboroch. Organizoval štrajky a usiloval sa o zjednotenie českých a slovenských odborov na protifašistickej platforme.
Krátko po nemeckej okupácii Čiech ho v apríli 1939 zatkli pri pokuse o ilegálny prechod hraníc do Poľska a až do roku 1945 ho väznili v nemeckom koncentračnom tábore Sachsenhausen. Po návrate sa Zápotocký stal predsedom Ústrednej rady odborov, členom predsedníctva Ústredného výboru KSČ a poslancom Národného zhromaždenia.
Po komunistickom prevrate v februári 1948, na ktorom sa ako zástupca závodných odborových rád významne spolupodieľal, a po tom, ako sa v júni toho istého roka Klement Gottwald stal prezidentom republiky, vymenovali Zápotockého za predsedu československej vlády.
V päťdesiatych rokoch, keď komunistická propaganda pracovala na plné obrátky a ľudí na každom kroku prenasledovali budovateľské heslá, sa súdruhovia okrem iného rozhodli zmeniť aj viaceré zaužívané tradície. Ich pozornosti neunikli ani Vianoce a v tejto súvislosti sa v roku 1952 práve Antonín Zápotocký zapísal do histórie svojím tragikomickým rozhlasovým prejavom venovaným deťom.
„... Časy sa ale zmenili. Nastali mnohé prevraty. Deti pracujúcich sa už nerodia v chlievoch. Aj Ježiško vyrástol a zostarol, narástla mu brada a stáva sa z neho dodo Mráz. Nechodí už nahý a otrhaný, je pekne oblečený v baranici a v kožuchu. Nahí a otrhaní nechodia už dnes ani naši pracujúci a ich deti.
Dedo Mráz prichádza k nám od východu a na cestu mu žiaria hviezdy, nielen jediná betlehemská. Celý rad červených hviezd na našich šachtách, hutiach, továrňach a stavbách. Tieto červené hviezdy hlásajú radostne, že vaši oteckovia a mamičky splnili na svojich pracoviskách úlohy štvrtého roka prvej Gottwaldovej päťročnice,“ perlil Zápotocký v spomínanom vianočnom príhovore.
Po náhlej smrti Klementa Gottwalda, zvolilo 21. marca 1953 Národné zhromaždenie Antonína Zápotockého za novú hlavu štátu. Muž, ktorý sa s obľubou štylizoval do pozície ľudového prezidenta a zástancu robotníkov však už o niekoľko týždňov vyvolal v národe obrovské pobúrenie.
Prvého júna 1953 pristúpilo Československo k menovej reforme, ktorá znehodnotila úspory obyvateľov a ľudí pripravila o peniaze. Odpor k nej bol o to väčší, že niekoľko hodín pre samotným uskutočnením reformy, o ktorej obyvatelia neboli oficiálne vôbec informovaní a šírili sa o nej iba fámy, vystúpil s prejavom v rozhlase prezident Zápotocký. Ľudí ubezpečoval, že chýry o pripravovanej menovej reforme nie sú pravdivé a šíria ich nepriatelia ľudovodemokratického zriadenia, ktorí sa nevedia zmieriť s tým, že republika pod vedením komuunistickej strany napreduje. „Naša mena je pevná a žiadna peňažná reforma nebude,“ tvrdil.
Ako sa už na druhý deň ukázalo, Antonín Zápotocký vedome klamal. V reakcii na menovú reformu dokonca v Plzni a niektorých ďalších mestách dokonca prepukli nepokoje, ktoré potláčali jednotky bezpečnosti a armády.
O niekoľko týždňov na to opäť rozbúril hladinu verejnej mienky, keď sa pri otváraní Klíčavskej priehrady vyslovil proti násilnej kolektivizácii vidieka. V prejave okrem iného vyhlásil, že nikto nebude nikomu brániť vo vystúpení z jednotných roľníckych družstiev. Ľudia sa jeho slov chatili a mnohí skutočne v nasledujúcich mesiacoch z družstiev vystúpili. Zápotocký však narazil na odpor straníckeho aparátu na čele s prvým tajomníkom KSČ Antonínom Novotným, a na svoje snaženie rezignoval.
Antonín Zápotocký napokon zomrel 13. novembra 1957 v Prahe na infarkt vo veku 72 rokov. Jeho nástupcom vo funkcii prezidenta sa stal Antonín Novotný.
Zápotockého, na rozdiel od jeho predchodcu Klementa Gottwalda, neumiestnili po smrti do mauzólea. Jeho telo síce umiestnili do raky a vystavili oblečené v generálskej uniforme, potom však bolo spopolnené. Urnu uložili do mramorového sarkofágu v Národnom pamätníku na pražskom vrchu Vítkov. Po novembri 1989 ju odtiaľ vybrali a preniesli do rodinného hrobu na cintoríne v pražských Strašniciach.