Ich vyčíňanie v 60. rokoch minulého storočia šokovalo Veľkú Britániu. Dvojica milencov Ian Brady - Myra Hindleyová kvôli ukájaniu svojich pudov zavraždila najmenej päť detí vo veku 10 až 17 rokov. Ktovie, koľko by ich ešte zabili, keby nebolo Davida Smitha.
Smith mal 17 rokov a nebol žiadne neviniatko. Prvýkrát mal problémy so zákonem už ako jedenásťročný, neskôr sa dopustil aj násilných trestných činov. Bol švagrom Hindleyovej a tej nedalo veľa práce svojho príbuzného prehovoriť na spoločnú „prácu“.
Sekera a strašné rany
Šiesteho októbra 1965 prijal pozvanie a prišiel do domu, v ktorom bývali Hindleyová s Bradym.Ten mu vysvetlil, že chce okradnúť „jedného buzeranta“ a že si zarobia hromadu peňazí. Brady si na stanici v Manchesteri všimol sedemnásťročného Edwarda Evansa a vlákal ho do domu pod sľubom pitia vína a sexu.
Smith sa v dome zoznámil so svojím vrstovníkom. Potom sa vydal pre niekoľko malých fľašiek vína. O minútu či dve neskôr počul, ako naňho z obývacej izby kričia. „Počul som krik, znel ako ženský, naozaj vysoký hlas. Potom som začul, ako na mňa Myra volá: Dave, bež mu pomôcť. Keď som dobehol do obývačky, uvidel som toho mladíka, ako leží s hlavou a ramenami na gauči, nohy mal na podlahe. Ian stál nad ním a držal v ruke sekeru. Potom ju zdvihol nad hlavu a zasiahol ňou mladíka zľava do hlavy. Počul som ranu, príšernú ranu. Znelo to strašne.“
Dvadsaťsedemročný Brady sekol Evansa do hlavy ešte niekoľkokrát, ten ale stále žil. Nakoniec ho zaškrtil elektrickým káblom. Smith mu potom musel pomôcť zabaliť telo do plastovej fólie a preniesť do jednej z izieb. Musel pomáhať aj so zahladzovaním stôp. „Toľko neporiadku sme tu ešte nemali. Väčšinou stačila jedna rana,“ hovoril Brady.
Hindleyová bola v čase vraždy v kuchyni, s čistením krvavých škvŕn však pomáhala. A Smith bol šokovaný, aká pri tom bola veselá a vtipkovala.Brady potom Smithovi povedal, že mu musí na druhý deň po obede prísť pomôcť s odprataním tela z domu.
Sedemnásťročný Smith sa vrátil v noci za manželkou Maureen, zobudil ju a povedal, čo priateľ jej sestry spáchal. Maureen trvala na tom, že okamžite všetko oznámi polícii. Zašli k najbližšej telefónnej búdke, ozbrojení nožom a skrutkovačom, keby náhodou stretli Bradyho, jeho dom bol totiž neďaleko. Potom Smith polícii opísal, čo pred niekoľkými hodinami videl. Z telefónnej búdky sa nepohli, kým si ich tam polícia nevyzdvihla.
Tajomstvo kufra z úschovne
Viac než dve desiatky policajtov sa vydali skoro ráno 7. októbra do domu v Hattersley na okraji Manchesteru. Prehľadali ho a nakoniec našli Evansovo zabalené telo. Brady bol zatknutý pre podozrenie z vraždy, Hindleyová nie. Svojho priateľa na policajnú stanicu odprevadila, tam však odmietla vypovedať. Povedala iba, že došlo k hádke a Brady Evansa zabil nešťastnou náhodou.
Nakoľko polícia nemala žiadne dôkazy, že by bola Hindleyová do zabitia zapojená, mohla ísť domov. Zadržali ju až o štyri dni neskôr. Vtedy policajti ešte netušili, že majú v rukách pár sexuálnych sadistických vrahov...
Kriminalisti dôkladne prehľadali celý Bradyho dom. Vo vnútri Biblie našli lístok z úschovne batožín na manchesterskej stanici. V úschovni našli kufor, v ktorom boli pornografické fotky detí a audionahrávky. Tie obsahovali hlas akéhosi dievčaťa prosiaceho o život a zachytili aj jeho vraždu.
Smith polícii povedal, že Brady pred ním vtipkoval o tom, ako pochovával deti v močiaroch. V kufri boli aj fotky Hindleyovej so psom pri močiari Saddleworth. Podľa nich detektívi vytypovali miesta, kde by mohli byť hroby prípadných obetí. Polície tak s Hindleyovou zadržala aj jej psa. Veterinár ho uspal a chcel určiť podľa zubov jeho vek, čo malo pomôcť identifikovať, kedy snímky v močiaroch vznikli. Pes počas zákroku uhynul, čo Hindleyovú rozzúrilo.
Telá v močiaroch
Desiateho októbra 1965 našli policajti v močiaroch Saddleworth telo desaťročnej Lesley Ann Downeyovej, ktorá zmizla v minulom roku. Práve jej patril zmučený hlas na nájdených nahrávkach. O 11 dní neskôr našli aj telo 12-ročného Johna Kilbrida, nezvestného od novembra 1963. Prvýkrát v britskej histórii bola ako spolupáchateľka v prípade sériových vrážd detí obvinená žena.
Myra Hindleyová sa narodila 23. júla 1942 v chudobnej robotníckej štvrti v Manchesteri. Rodičia ju po narodení druhého dieťaťa dali bývať k babičke, ktorá žila na tej istej ulici. Ako násťročná prepadla rock’n’rollu, nosila odvážne sukne, výrazné líčenie a vlasy si peroxidom odfarbila na blond. Otriasla ňou však smrť jej najlepšieho kamaráta, ktorý sa utopil v rybníku. Myra hľadala útechu vo viere, stala se z nej silná katolíčka, hoci predtým v Boha neverila.
V sedemnástich sa zasnúbila s predavačom z miestneho koloniálu. Lenže vzťah aj rutinný život ju zakrátko začali nudiť. Našla si prácu ako pisárka a sekretárka. V zamestnaní spoznala aj Bradyho. O štyri roky starší muž si ju najprv nevšímal, ona sa do neho ale zamilovala. Bola ním doslova fascinovaná a denne si o ňom písala do denníka.
Ian Brady bol Škót, ktorý vyrastal v pestúnskej rodine. Bol bisexuál, ktorý skôr dával prednosť mužom. Na vianočnom večierku v roku 1961 sa však títo dvaja dali dokopy. Na prvé rande ju zobral do kina na záznam norimberských procesov. Brady bol totiž všetkým nacistickým fascinovaný. Počúval fašistické pochodové piesne, prezeral si fotografie z koncentračných táborov, čítal Hitlerov Mein Kampf. Miloval ale aj dielo markíza de Sade.
Hindleyová si rýchlo jeho extrémne pravicové názory osvojila. Uzavrela sa a žila len pre svojho milenca. Aj ich sexuálny život sa niesol v duchu sadomasochistických hier na nacistov.
Vraždy podľa rovnakého scenára
Dvanásteho júla 1963 išla 16-ročná Pauline Readeová do tanečného klubu. Nikdy sa tam ale nedostala. Stretla totiž svoju susedu Myru. Tá ju nalákala do auta a odviezla k močiarom. Na motorke za autom išiel Brady. V močiaroch Readeovú udrel lopatou, podrezal jej krk a znásilnil ju. Telo objavili detektívi až v roku 1987.
Ďalšia vražda sa odohrala 23. novembra, deň po udalosti ktorá otriasla celým svetom – atentáte na amerického prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho. Dvanásťročný John Kilbride chodil každú sobotu pomáhať na miestny trh, balil tam stánky.
„Videl som ho naposledy v ten deň ráno, keď som vstával. Lenže John sa večer nevrátil. Mama o pol siedmej zavolala na políciu. Po celom meste sme vyvesili plagáty s Johnovou tvárou,“ spomínal v britskom dokumente Born to Kill? brat Danny Kilbride. Johna Kilbrida priviedla do auta k Bradymu Hindleyová. Aj on bol sexuálne zneužitý a zabitý.
Šestnásteho júna 1964 zmizol 12-ročný Keith Bennett. Z domu sa vydal k prarodičom. Potom nasledoval rovnaký scenár. Na prvý pohľad sympatická žena ho vlákala do auta a uniesla. Hlboko v močiaroch mu Brady omotal okolo krku klinový remeň, zlomil mu väzy a znásilnil ho. Kde leží jeho telo, nikdy vrahovia nepovedali. Bennettovi príbuzní dodnes prehľadávajú močiare a snažia sa nájsť pozostatky.
Dvadsiateho šiesteho decembra 1964 uniesli Brady s Hindleyovou desaťročnú Downeyovú. Už ju neviezli do bažín, ale do svojho domu. Mučili ju, fotografovali a to čo robili, nahrávali na magnetofón. Pásky neskôr pomohli usvedčiť Hindleyovú, jej zapojenie do vrážd bolo preukázateľné. Telo zavraždeného dievčatka potom odviezli do močiarov.
Tajomstvo, ktoré nikdy neprezradili
Brady a Hindleyová pred policajtmi aj počas súdu akúkoľvek vinu odmietali, všetko hádzali na Smitha. Súd ich aj tak poslal na doživotie do väzenia. Priznali sa až po viac než dvadsiatich rokoch.
Polícia neskôr prišla na to, že vrahovia z močiarov mohli zabiť aj viac detí. Nepodarilo sa jej však ďalšie vraždy preukázať. Niekoľkokrát pokračovalo aj pátranie po dvoch neobjavených telách obetí. Pozostatky Pauliny Readeovej našli po nových výpovediach vraždiaceho páru v roku 1987, kde leží Bennettovo telo však nechceli ani vtedy povedať.
Myra Hindleyová strávila vo väzení 33 rokov. Zomrela tam 15. novembra 2002 ako 60-ročná na komplikovaný zápal pľúc. Ian Brady, ktorý bol do vlaňajška najdlhšie „sediacim“ väzňom v Anglicku a v roku 1982 justičné orgány odporučili, aby nikdy nebol prepustený, sa za mrežami niekoľkokrát pokúsil o samovraždu. Keď ho v roku 1985 vyhlásili za duševne chorého, začal držať hladovku. Nažive ho potom udržiavali iba tekutou stravou, ktorou mu podávali pomocou hadičiek. Zomrel 15. mája 2017 vo veku 79 rokov. Polícia stále verí, že v dvoch kufroch plných osobných vecí a listov, ktoré po ňom zostali, sa jej podarí nájsť stopu, vedúcu k nálezu tela Keitha Bennetta.