V sedemdesiatych rokoch minulého storočia to bola v Londýne zámožná štvrť. V oblasti Chelsea ale začalo dochádzať k veľkému množstvu krádeží a lúpežných prepadnutí. Polícia si tým nedokázala poradiť a navyše pri prepadnutiach začali zomierať staršie ženy...
Isabelle Griffithsová bola vdova po zámožnom chirurgovi. Na začiatku roka 1974 ju ale niekto zabil. Niekto, koho sama pustila do svojho domu, ju uškrtil a dobodal. Osemdesiatštyriročnú ženu našli až po dvoch týždňoch na podlahe vlastnej kuchyne. Nôž bol vedľa tela zapichnutý v dlážke. Polícia sa nemala čoho chytiť a krádeže a prepadnutia pokračovali ďalej.
Ďalšia žena prišla o život 10. marca 1975. Aj Adele Priceová pustila vraha dobrovoľne dovnútra a ten ju uškrtil. Keď páchateľ vychádzal z domu, minul sa s mladým dievčaťom. Bola to vnučka ženy, ktorú práve zabil. Lenže popis ani stopy opäť nič nepriniesli.
Kňaz sa nevrátil z prechádzky
Detektívi mali napriek tomu podozrenie, že tieto vraždy - a možno aj ďalšie - spolu súvisia a vládli obavy, že v nich páchateľ bude pokračovať. Tím, ktorý činy vyšetroval, dostal posily.
„Metropolitná polícia si začala uvedomovať, že sa vraždy rozmáhajú. A tiež, že netuší, kto ich má na svedomí a kde má pátrať,“ povedal v dokumente Born to Kill? Ken Tappenden, bývalý policajný inšpektor.
Ďalšia vražda naozaj prišla. Tentoraz sa však vymykala. Vrah udrel v dedine Shorne za okrajom Londýna. Šesťdesiattriročný kňaz Anthony Crean bol v okolí známy tým, že pomáhal ľuďom a že ho všade sprevádzal jeho Jack Russell teriér. A 22. marca 1975 mníšky zalarmovali políciu, keď sa otec Crean nevrátil z prechádzky, no jeho pes áno.
Kňaza nakoniec objavili v jeho vlastnom dome. „Nejaká mníška tam kričala, pretože ho našla vo vani plnej krvi. Mal na sebe vlnený kabát, topánky a na hlave klobúk,“ spomínal inšpektor Tappenden. Creana niekto zavraždil sekerou, ktorú našli zakrvavenú v dome pod schodami. Vrah rozbil kňazovi lebku tupou stranou nástroja.
V šoku z brutálneho útoku bola celá dedina i policajti. Tappenden nad vraždou rozmýšľal celú noc. Nakoniec si spomenul, že pred rokom a pol sa otec Crean pokúšal pomáhať jednému problematickému dvadsaťročnému mladíkovi, ten ho ale nakoniec okradol o šek na 30 libier. Zlodej, ktorý šek upravil a nechal si ho vyplatiť, sa volal Patrick Mackay.
Z týraného dieťaťa tyranom
Ten prežil väčšinu života v chudobnej časti grófstva Kent. Matka pochádzala z Guyany, otec bol Angličan. A tiež násilník a alkoholik. Predtým, ako v Patrickových desiatich rokoch zomrel na infarkt, často si na synovi vylieval zlosť. Z týraného dieťaťa sa ale potom stal tyran. Začal terorizovať svoju matku a dve sestry a v dome často zasahovala kvôli násiliu polícia.
Násťročný Mackay mučil zvieratá, pokúšal sa zapaľovať rôzne objekty, útočil na spolužiakov a spolužiačky, okrádal starších ľudí. Učiteľky v škole, i policajti, ktorí ho vyšetrovali, predvídali, že jedného dňa niekomu naozaj veľmi ublíži. Potvrdilo sa to keď sa pokúsil zabiť svoju matku a potom spáchať samovraždu.
V šestnástich rokoch ho teda psychiater diagnostikoval ako psychopata a od roku 1968 do roku 1972 bol zatvorený v psychiatrickej liečebni. Po prepustení sa potom dvadsaťročný mladík, zdanlivo „vyliečený“, túlal po Londýne, často opitý či pod vplyvom drog. Hoci bol sám miešanec, začal obdivovať nacistickú ideológiu.
Doma mal dokonca zbierku predmetov s nacistickou tematikou a jeho izba pripomínala nacistickú svätyňu. Začali si hovoriť „Franklin Bollvolt I.“, čo mal byť akýsi nástupca Adolfa Hitlera. Sám seba presvedčil, že je čistý árijec...
Keď si po vražde kňaza inšpektor Tappenden na Mackaya a jeho krádež šeku spomenul, okamžite nadobudol pocit, že práve on je vrahom a dal po 22-ročnom mužovi vyhlásiť pátranie. Polícia ho o dva dni neskôr našla v jednej rodine v Londýne, u ktorej býval. K vražde otca Creana sa bez váhania priznal. A tiež k mnohým ďalším zločinom.
Dievča vyhodil z idúceho vlaku
Otlačky prstov sa totiž zhodovali s otlačkami vraha Priceovej. Mackay sa priznal k ďalším vraždám, vrátane toho, že v júni 1973 vyhodil z idúceho vlaku mladé dievča - Heidi Mnilková pád na koľajnice neprežila. Celkovo zavraždil Mackay 11 až 13 ľudí, väčšinou kvôli peniazom.
Prečo však zabil kňaza, s ktorým mal až do krádeže šeku priateľské vzťahy? Polícii to vysvetlil tak, že sa jednoducho „cítil čudne“. Priznal sa tiež, že po Creanovej vražde naplnil vaňu vodou a potom hodinu pozoroval krvavú scénu. Médiá o ňom začali písať ako o „diablovom žiakovi“ a „najnebezpečnejšom mužovi Anglicka“.
Pred súd išiel Patrick Mackay obvinený z piatich vrážd, pre nedostatok dôkazov ho ale odsúdili iba za tri vraždy. V novembri 1975 za ne dostal doživotie. Šesťdesiatpäťročný Mackay je vo väzení už 42 rokov a zrejmě nebude nikdy prepustený na slobodu.
VIDEO: Patrick Mackay vo väzení