Mal vizáž hollywoodskej hviezdy Jamesa Deana. Charles Starkweather sa ale v roku 1938 narodil ako tretí zo siedmich detí do chudobnej rodiny v Lincolne v Nebraske. Boli tými, ktorí sú v USA označovaní ako „white trash“, čiže niečo ako „biela zberba“.
Matka živila rodinu zo svojho platu servírky, otec pracoval len príležitostne. Hrdzavý chlapec Charles sa najradšej hral s bratmi na kovbojov a prežíval bezproblémové detstvo. Všetko zmenil nástup do školy. Všetci sa smiali jeho nohám do „O“, považovali ho za hlúpeho a pomalého.
Charles začal školu nenávidieť, ale neskôr sa už šikanovať nenechal. Začal sa s posmievačmi biť, mal pre to problémy. Neskôr začal napádať všetkých, ktorí sa na neho iba krivo pozreli.
„Ak vás mal rád, bol na vás veľmi milý a urobil by pre vás čokoľvek. Bola s ním zábava, zo všetkého si robil žarty,“ spomínal jeho spolužiak zo strednej školy Bob von Busch. „Ale mal aj druhú tvár. Vedel byť zlý a krutý. Keď na ulici videl mladíka väčšieho a lepšie oblečeného, tak ho zmlátil.“
V roku 1955 sa objavil film Jamesa Deana Rebel bez príčiny o problematickej mládeži a Starkweather sa do úlohy hlavného hrdinu doslova vžil. Školu nedokončil a začal sa živiť ako skladník. Vtedy sa 18-ročný mladík zoznámil s 13-ročnou Caril Ann Fugateovou. Aj ona bola známa v škole ako problematické dieťa. Keď ju raz upokojovala učiteľka výtvarnej výchovy, povedala jej, že je „stará rašpľa a že ju raz zabije“.
Osemnásťročný chodil s trinásťročnou
Z Charlieho a Caril sa stala nerozlučná dvojica, napriek vekovému rozdielu piatich rokov. Pre Starkweathera to bolo prvé dievča, ktorá o neho malo vážny záujem. Fugateovej imponoval rebelský postoj jej priateľa.
Starkweather nebol dobrý zamestnanec. Zakrátko ho zo skladu vyhodili a začal pracovať ako smetiar. Ako obchádzal so smetiarskym autom mesto a videl domy bohatších ľudí, rástla v ňom nenávisť k tým, ktorým sa darilo lepšie.
Tridsiateho novembra 1957 prišiel na čerpaciu stanicu na okraji Lincolnu, blízko domu Fugateovcov. Svojej milej chcel kúpiť nejaký darček k Vianociam, ale nemal peniaze. Od obsluhujúceho Roberta Colverta chcel, aby mohol kúpiť plyšáka na splátky. Ten to ale odmietol a Starkweather sa rozčúlil.
Počas noci sa k pumpe dvakrát vrátil a kúpil si drobnosti. Nadránom prvého decembra tam prišiel znova. Tentokrát s šatkou cez tvár a brokovnicou v rukách. Dvadsaťjedenročného Colverta prinútil vybrať z kasy 100 dolárov a potom musel s únoscom nasadnúť do auta. „Toho mladíka odviezol na opustenú cestu, kde mu brokovnicou strelil do hlavy a zabil ho,“ povedal v dokumente Born to Kill? bývalý miestny novinár Del Harding. Podľa polície došlo zrejme k zápasu o zbraň.
Starkweather vražednú zbraň hodil do rieky a automobil prerobil na nepoznanie. Polícia nemala žiadne stopy. „Veľa ľudí išlo na detektor lži, ale Charlie nebol nikdy ani vypočúvaný,“ povedal Harding, ktorý o prípade od začiatku písal.
Zavraždil aj dvaapolročné dieťa
Dennis Karnoff chodil do rovnakej školy ako Fugateová, poznal aj Starkweathera a bol synom miestneho šerifa. „Bolo to 27. januára 1958, mal som po basketbalovom tréningu a mama ma prišla vyzdvihnúť do školy. Hneď mi povedala, že došlo k trom vraždám a že ich má zrejme na svedomí Charlie Starkweather.“
O šesť dní skôr, 21. januára, prišiel do domu Fugateovcov, kde žila Caril s matkou, nevlastným otcom a nevlastnou dvaapolročnou sestrou Betty Jean. Starkweather sa s rodičmi svojho dievčaťa, ktoré v tom čase v dome zrejme nebolo, pohádal a brokovnicou strelil otcovi do hlavy. To isté potom urobil aj matke. Malú Betty Jean bodol nožom do krku a potom ju umlátil pažbou pušky.
Keď prišla do domu Caril, začala hneď svojmu priateľovi pomáhať s odpratávaním tiel, ktoré poskrývali po dome a v záhrade. Mŕtvoly objavila – práve až 27. januára – jej babička. V dome medzitým žil vrah so svojou priateľkou. Tá podľa vlastných slov pri vraždení nebola, Starkweather ale neskôr vypovedal, že aj ona sa do činu zapojila, mlátila vraj svoju malú sestru.
Keď po šiestich dňoch babička trvala na tom, že dom navštívi, skočili mladí milenci do auta a zmizli z mesta. Obyvatelia inak pokojného Lincolnu boli po náleze troch tiel šokovaní.
Starkweather s Fugateovou odišli na farmu pri meste Bennet, kde žil rodinný priateľ – 70-ročný August Meyer. Aj jeho strelil mladý vrah brokovnicou do hlavy. Pred policajtmi potom tvrdil, že sa Meyer objavil medzi dverami so zbraňou v ruke, preto ho vraj zabil. Lenže podľa polície bol zavraždený zozadu...
Pár telo odtiahol do kôlne. Dom prehľadali a vylúpili. Zabili aj Meyerovho psa. Pretože im auto zapadlo do bahna, opúšťali farmu peši. Na ceste stopovali a zastavila im mladá dvojica – 17-ročný Robert Jensen a 16-ročná Carol Kingová.
Unesení tínedžeri
Starkweather s namierenou zbraňou dvojicu uniesol. Potom ich zaviezol do bývalého krytu – útočiska pred tornádami...
Reportér Harding bol 28. januára na Meyerovej farme, keď policajti dostali hlásenie, aby išli do bývalého krytu. Novinár sa vydal s nimi. „Otvorili dvere krytu a uvidel som tam tie deti. Bolo to desivé, ten pohľad ma prenasleduje do dnešného dňa.“
Jensen bol šesťkrát strelený do hlavy. Kingová bola obnažená, strelená do hlavy a dobodaná v oblasti pohlavných orgánov. Starkweather neskôr tvrdil, že on zabil iba Jensena, dievča podľa neho zavraždila Fugateová.
Dvojica sa vydala prekvapujúco späť do Lincolnu. Ich vražedné šialenstvo sa malo čoskoro dostať na prvé strany celoštátnych novín. „Už neviem, koľko bolo hodín, ale bol som v škole. Zrazu nám oznámili zvláštnu vec. Mali sme ísť všetci domov,“ spomínal sused Fugateovcov Bob Hall. „Keď sme vyšli zo školy, všade boli autá. Množstvo áut, v ktorých rodičia odvážali deti preč. Netušili sme, čo sa stalo. Väčšina z nás si myslela, že to súvisí s Rusmi, že prichádza sovietska invázia.“
Lenže Sovietsky zväz v tom bol nevinne. Mesto sa bálo niečoho iného – dvoch tínedžerov.
Dvadsiateho piateho januára 1958 okolo 8.30 ráno vstúpili Starkweather s Fugateovou do domu v bohatej štvrti Lincolnu, ktorý patril priemyselníkovi C. Lauer Wardovi. Vraždiaci pár v dome našiel jeho manželku Claru a slúžku Lillian Fenclovú. Večer sa domov vrátil aj Ward.
Na druhý deň Warda márne čakali v práci. Preto sa ho vydali hľadať domov. Našli ho hneď za vstupnými dverami, streleného do chrbta a do spánku. Ubodaná manželka s niekoľkými ranami na tele ležala v spálni. Slúžka, takisto s viacerými bodnými ranami, bola priviazaná k posteli.
Brutálne vraždy priviedli Lincoln do stavu najvyššej pohotovosti. Rodičia sa báli o svoje deti, množstvo policajných áut križovalo mestom. Po uliciach chodili detektívi v „baloniakoch“ s brokovnicami v rukách a uniformovaní príslušníci so samopalmi. Celý štát bol v pohotovosti, prebiehal veľký hon na dvojicu vrahov, o ktorej si všetci ešte deň predtým mysleli, že sa v Lincolne už nikdy neukáže. Policajti sa báli, že zavraždených môžu nájsť po Lincolne omnoho viac.
Národná garda v uliciach
Prebiehalo hľadanie dom od domu, na uliciach boli zátarasy, policajti jazdili aj na koňoch. Guvernér povolal Národnú gardu. Lenže Starkweather a Fugateová vyrazili autom Wardovcov na západ – do štátu Washington. Odtiaľ zamierili do Wyomingu. V meste Douglas zistili, že ich drahý voz so značkou z Nebrasky vzbudzuje pozornosť. Potrebovali nové auto.
Na okraji Douglasu objavil Starkweather pri krajnici auto, ktoré sa mu páčilo. Lenže vo vnútri spal obchodný cestujúci Merle Collison. Strelili ho deväťkrát. Vrahom sa potom nedarilo z miesta odísť kvôli problémom s brzdou. S ponukou na pomoc k nim prišiel jeden motorista. Starkweather na neho namieril pušku a povedal, že ho zastrelí, ak mu nepomôže uvoľniť brzdu.
Strhla sa bitka o zbraň. V tej chvíli na miesto prišiel aj zástupca šerifa. Fugateová k nemu pribehla a začala hovoriť, že „ju Starkweather drží ako rukojemníčku a že ju chce zabiť.“ Ten medzitým skočil do auta Wardovcov a začal unikať. Policajti ho prenasledovali, vrah sa rútil rychlosťou 160 kilometrov za hodinu. Policajti začali strieľať a keď kus rozbitého skla zasiahol Starkweathera do ucha a on začal krvácať, hneď zastavil a vzdal sa.
V priebehu ôsmich dní zavraždila dvojica 10 ľudí, celkom mali na svedomí 11 životov. Starkweather najprv tvrdil, že zabíjal v sebaobrane a Fugateová nič nespáchala. Potom však začal výpoveď meniť, priznával sa a vysvetľoval zapojenie priateľky. Túto verziu potvrdil aj test na detektore lži.
Poprava na elektrickom kresle
Starkweather bol nakoniec odsúdený iba za vraždu Roberta Jensena, ktorého polícia našla v kryte, na trest smrti. Ten vykonali veľmi rýchlo. Charles Starkweather zomrel ako 20-ročný – štyri minúty po polnoci 25. júna 1959 na elektrickom kresle. Je pochovaný na cintoríne Wyuka v Lincolne, kde ležia aj telá jeho piatich obetí.
Pätnásťročná Fugateová dostala doživotie, počas celého procesu nepreukázala žiadnu ľútosť. Na slobodu sa dostala ako 32-ročná v roku 1976, keď ju podmienečne prepustili. Zmenila si meno, presťahovala sa do Michiganu, kde pracovala v nemocnici ako upratovačka. V jedinom rozhovore, ktorý poskytla, trvala na svojej nevine. V roku 2007 sa vydala za Fredericka Claira, ktorý 5. augusta 2013 v Ohiu zomrel pri autonehode. Ona bola vážne zranená.
Prípadom Starkweather – Fugateová sa voľne inšpirovali viaceré hollywoodske i ďalšie filmy, okrem iných The Sadist (Sadista, 1963), Badlands s Martinom Sheenom a Sissy Spacekovou (Zapadákov, 1973), California s Bradom Pittom, Juliette Lewisovou a Davidom Duchovnym (Kalifornia, 1993), či Natural Born Killers Olivera Stonea s Woodym Harrelsonom a Juliette Lewisovou (Takí normálni zabijaci, 1994).
