Bratislava mohla byť úplne iná, keby sa zrealizovali všetky plány z minulosti. Lenže aj keby sme dnes poznali inú Bratislavu, znova by sme si mohli hovoriť, že mohla byť odlišná. Návrhov totiž bolo toľko, že by sme donekonečna mohli vravieť, aká by bola, keby... Historik architektúry Peter Szalay, je spoluautor rozsiahlej štúdie (Ne)plánovaná Bratislava. Uvažovalo sa o Bratislavskom hrade bez vežičiek, o širokom bulvári vedúcom krížom cez mesto či o úplne odlišnej Petržalke navrhnutej Japoncami, Američanmi, prípadne ďalšími zahraničnými architektmi.
Čím všetkým Bratislava prešla, kým sa dostala do súčasnej podoby?
Bratislava sa po úpadku, po ktorom stratila pozíciu korunovačného mesta, začala stávať priemyselným mestom. Na konci 19. storočia sa chaoticky rozrastali továrne okolo historického jadra a vtedy plánovači začali chápať, že to treba regulovať, dať tomu logickú kostru, podľa ktorej sa bude mesto rozvíjať. Mesto na začiatku 20. storočia oslovilo významných urbanistov, aby vytvorili územný plán, najviac sa diskutovalo o pláne Antala Palócziho, budapeštianskeho urbanistu.
Čo všetko navrhoval?
Originály jeho plánov sa nám, žiaľ, nepodarilo nájsť, v archívoch nie sú, ale našli sme rozsiahle textové opisy, ako si rozvoj Bratislavy predstavoval. Zistili sme, že mnohé z ideí, ktoré pripisujeme komunistickému režimu, majú korene už v začiatkoch 20. storočia práve v jeho návrhoch.
Napríklad?
Situovanie terajšieho Mosta SNP a rozšírenie Židovskej ulice pre dopravu. Keby sa podarilo rozšíriť Židovskú ulicu a postaviť most ešte za Palócziho, dnes by sme to vnímali ako historickú časť mesta, lebo by štvrť nebola budovaná v duchu povojnového modernizmu, ale ako tradičné historizujúce mestské bloky. Niečo ako na Štúrovej či Štefánikovej ulici, to sa však nepodarilo zrealizovať.
Prečo sa nepodarilo?
Neboli peniaze. Bratislava síce patrila k významným priemyselným mestám, ale hlavným mestom Uhorska bola Budapešť, základ dnešného omnoho väčšieho centra Budapešti vybudovali za niekoľko desaťročí a stálo to obrovské peniaze, takže Bratislava bola v jej tieni.
Do roku 1783 bola Bratislava hlavným mesto Uhorska, potom išli peniaze do Budapešti?
Ani v období tureckých nájazdov, keď bola Budapešť obsadená a Bratislava sa stala korunovačným mestom, v skutočnosti nebola centrom, v ktorom by žili úplne všetci šľachtici. Aj reálna vláda bola v princípe skôr vo Viedni.
Čo všetko sa v Bratislave plánovalo, ale nakoniec to nevzniklo?
Toho bolo veľmi veľa. Jeden z príkladov, o ktorom sa diskutovalo od medzivojnového obdobia, bola tzv. priečna os. Existovala idea spojiť hlavnú železničnú stanicu s nábrežím Dunaja vybudovaním novej avenue. Čiže od stanice...
Zostáva vám 85% na dočítanie.