Na začiatku všetkého bola v tom čase prvá svetová vojna, ktorá vypukla v roku 1914. Vtedy žilo ukrajinské obyvateľstvo vo viacerých štátnych a administratívnych jednotkách.
Menšia časť Ukrajincov bola usídlená v Rumunsku a Rakúsko-Uhorsku a v rámci neho v Haliči, Bukovine a v Uhorsku. Väčšia časť obyvateľov ukrajinskej národnosti obývala západný okraj Ruskej ríše. Keďže Rakúsko-Uhorsko bojovalo v prvej svetovej vojne proti Rusku, nezriedka sa stávalo, že Ukrajinec bojoval proti Ukrajincovi.
Kľúčovou udalosťou pre Ukrajincov a ďalšie národy Ruského impéria bola v roku 1917 Februárová revolúcia. Výsledkom tejto revolúcie bola abdikácia cára Mikuláša II., namiesto ktorého sa k moci dostala Dočasná vláda. Rusko sa tým stalo republikou.
Zmenu režimu sa snažili vo svoj prospech využiť rôzne národnosti Ruska, medzi nimi i Ukrajinci. Už mesiac po Februárovej revolúcii bola vyhlásená v Kyjeve Ukrajinská ľudová republika, na ktorej čele stála Centrálna rada.
Nebol to ešte samostatný štát, ale autonómne územie s úzkymi väzbami na ruskú Dočasnú vládu sídliacu v Petrohrade. Tá pokračovala vo vojne v rámci Dohody proti Centrálnym mocnostiam.
V lete roku 1917 Rusko pod vedením Dočasnej vlády začalo Kerenského ofenzívu, ktorá sa však skončila úplným fiaskom. Nemecko prešlo do protiútoku, vďaka ktorému získalo územia, ktoré obsadilo Rusko v roku 1916. Táto porážka spôsobila úplný rozklad ruskej armády a otriasla postavením ruskej Dočasnej vlády.
To využilo ukrajinské národné hnutie, ktoré sa v ďalších mesiacoch čoraz viac osamostatňovalo od petrohradskej vlády. V tom čase sa zároveň začalo trieštiť na viaceré záujmové skupiny.
Pomoc Nemcov za potraviny
Vojenský neúspech a následný rozvrat v Ruskej republike petrohradskú Dočasnú vládu postupne celkom paralyzovali. To využili boľševici, ktorí sa Veľkou októbrovou socialistickou revolúciou dostali v Rusku k moci.
Ruská republika stratila vládu tiež nad Kyjevom, kde sa však namiesto boľševikov chopila moci Ukrajinská centrálna rada...
Zostáva vám 85% na dočítanie.