Tajomník ministra spravodlivosti Jaroslav Čmelík si pozorne prezerá balíček, ktorý prišiel pred chvíľou v rannej pošte a je adresovaný jeho šéfovi Prokopovi Drtinovi. „Firma K. Malý, parfuméria, Nerudova 17, Praha III.,“ stojí na štítku s údajmi o odosielateľovi.
Nepozdáva sa mu to, na to, že by mal byť vnútri parfum, ako je deklarované, je balíček akýsi ťažký. Roztrhne teda papierový obal a vyberie z neho drevenú kazetu. Keď ju však chce otvoriť, zacíti odpor.
Vtedy si všimne, že veko kazety je o jej obsah pripevnené šnúrkou. Prestrihne ju a zmeravie. Vnútri nie je žiadny parfum, ale trhavina. „Je to pekelný stroj, rýchlo to odneste do záhrady,“ hovorí zriadencovi.
Je streda 10. septembra 1947 predpoludním a takmer identická scéna sa práve odohráva aj na sekretariáte podpredsedu vlády Petra Zenkla. Rovnaký balíček, rovnaký obsah. A to nie je všetko.
V rámci pátrania, ktoré sa hneď rozbieha, zachytáva polícia tretiu zásielku s trhavinou. Tá je adresovaná ministrovi zahraničných vecí Janovi Masarykovi, no pre nesprávne uvedenú adresu zostala na pošte.
„V škatuľke z dubového dreva s rozmermi 130 x 90 x 45 mm boli dve stogramové nálože tritolu, vybavené rozbuškou a mechanickým roznecovadlom. Takto zhotovený pekelný stroj môže pri uvedení do činnosti usmrtiť viacero osôb a zdemolovať miestnosť veľkú 120 kubických metrov. Len vďaka tomu, že páchateľ neprichytil roznecov...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
