Keď sa pred vojnou vo francúzskej Normandii povedalo „vonia to ako u Diora“, vraj to znamenalo niečo úplne iné ako dnes.
Áno, v mestečku Granville na pobreží Normandie totiž zdedil Morris Dior – otec Christiana a Catherine – továreň na hnojivá, kam okrem iného dovážal aj trus morských vtákov, guáno. A keď vietor fúkal nesprávnym smerom, niesol so sebou z jeho výrobne k ľudským obydliam v meste aj silný zápach. A v takéto dni vraj miestni hovorili: „Dnes to zase páchne Diorom.“ Zároveň však na záhrade ich rodinnej vily naučila matka obe deti pestovať ruže, čo nakoniec zúročili v jednom z najslávnejších parfumov sveta. Pre mňa bolo v každom prípade prekvapujúce zistiť, že vôňa Diora nebola vždy taká sladká ako dnes.
Na obálke knihy uvádzate, že prízrak Catherine Dior vám pri písaní nedal pokoj. Ako ste to mysleli?
Veľmi obdivujem kanadskú autorku Margaret Atwoodovú, ktorá spisovateľské remeslo opisuje ako „vyjednávanie s mŕtvymi“. Obzvlášť mi to dáva zmysel, keď píšem o Coco Chanel, Christianovi Diorovi alebo ďalších nebožtíkoch – ako autor pátrate v archívoch po tom, čo boli skutočne zač, neraz v ruke držíte predmety, ktoré im patrili, a navštevujete miesta, kde žili, ako napríklad ten dom v Granville. A v prípade Catherine sa idete pozrieť aj na pracovné tábory, kam už dnes nikto nechodí, na rodinnú záhradu, kde pestovala slávne ruže, aj parížsky byt, kde sa skrývala pred nacistami – všetky tieto miesta majú jej ducha a ten ma pri písaní sprevádzal.
Keď ste po knižke Coco Chanel (2010) dostali ponuku na životopis Christiana Diora, vraj ste sa rozhodli písať až po tom, ako ste sa dozvedeli práve o jeho mladšej sestre. Ako to bolo?
Keď som navštívila archív rodiny Diorovcov a chystala sa na Christianov životopis, ešte sa toho o jeho sestre Catherine veľa nevedelo. Rodinný archivár mi rozprával o mladšej sestre, ktorá pestovala ruže ako základnú prísadu pre parfum Miss Dior, a ten bol vraj pomenovaný práve podľa nej. Keď však pritom len tak mimochodom ešte spomenul, že sa táto sestra zapojila do domáceho odboja proti nemeckým okupantom a že ju preto poslali do koncentračného tábora, od tej chvíle už ma Catherine priam fascinovala. Ľudia si občas myslia, že táto knižka je príbeh Catherine Dior, ale skôr opisuje spoločný príbeh súrodencov. Veď Catherine bola žena, ktorú Christian ako gay miloval zo všetkých najviac, a boli aj nerozluční kamaráti. Ako najzaujímavejšie mi pripadalo, že aj keď bol Christianov príbeh pomerne známy, o Catherine sa celý čas skoro ani nevedelo....
Zostáva vám 85% na dočítanie.