Už len niekoľko dní zostáva do začiatku najväčšej akcie, akú kedy francúzske mestečko Chamonix hostilo, a starosta Jean Lavaivre je zúfalý. Z organizačnej stránky sa podarilo všetko načas pripraviť, teraz však hrozí, že státisíce frankov investovaných do jej prípravy i enormné úsilie stoviek ľudí vyjdú navnivoč.
Nie je totiž vylúčené, že športové podujatie, na ktoré už mieria súťažiaci a hostia z domova i zo zahraničia, bude nutné výrazne zredukovať a možno aj zrušiť.
Dôvodom je počasie, to sa priam pohráva s nervami organizátorov. Najprv mestečko, ležiace na úpätí Mont Blancu, zasypal sneh. To by bolo v poriadku, ak by ho za jediný deň nenapadlo tak veľa – až 170 centimetrov. Ani najstarší obyvatelia Chamonix si vraj na takú nádielku nepamätali.
Tri týždne usporiadatelia, vojaci a dobrovoľníci sneh odpratávali, a keď sa im konečne podarilo športoviská dostať do použiteľného stavu, prišiel iný extrém.Vysoké teploty a dážď spôsobili, že obrovské prírodné klzisko, na ktorom majú súťažiť hokejisti a korčuliari, pripomína skôr rybník.
Spása napokon prichádza doslova v hodine dvanástej. „Len nech už to takto vydrží a všetko bude v poriadku,“ hovorí si Lavaivre, hľadiac ráno v deň D na teplomer, ktorého ortuť klesla opäť pod nulu.
Tým dňom D je pre Chamonix piatok 25. januára 1924. Starosta víta pred radnicou šéfa medzinárodného olympizmu Pierra de Coubertina a ďalších významných hostí, ktorí postupne zaujímajú miesta na tribúne. Len divákov je akosi málo, sotva tri stovky sú zvedavé na otvárací ceremoniál podujatia. Pravda, nie je to žiadna veľkolepá šou, trvá asi pol hodiny a väčšinu času zaberie defilé športovcov zo 16 krajín.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 81% na dočítanie.
Zostáva vám 81% na dočítanie.
