Vojak, prezident, symbol. Ludvík Svoboda v kritickej chvíli prekazil Sovietom plány, potom však zmenil postoj

Prečo ste Svobodov životopis pomenovali Symbol?

V prvom rade ide o dedičstvo starých rodičov. Obaja dedovia štandardne Ludvíka Svobodu označovali ako „pán prezident“, a ešte k tomu dodávali, že „pán prezident je symbol“. Po druhé, ak vezmeme československú armádu od légií až do roku 1992, teda viac ako 75 rokov, celých šesť desaťročí je nejakým spôsobom s Ludvíkom Svobodom spojených. Bol príslušníkom vojska, nech nieslo názov légie, branná moc doma aj v zahraničí alebo československá armáda. Stal sa jeho symbolom. Tretia vec, s ktorou asi mnohí nebudú súhlasiť, je skutočnosť, že bol v komunistickom období určitým symbolom väčšiny obyvateľov, ktorí sa pohybovali medzi komunistickou a antikomunistickou „verchuškou“. Pre mnoho ľudí, príslušníkov sivej zóny, bol predstaviteľom, ktorý nepatril k jednému ani k druhému extrému. V tomto zmysle ich všetkých spájal, čo sa napokon od hlavy štátu, nielen v minulosti, očakávalo.

  

Pri jeho úmrtí v roku 1979 v televízii o ňom hovorili, akoby sa narodil až v roku 1939, hoci bojoval už ako legionár v prvej svetovej vojne. Ako sa k tomu dostal?

Bol, ako vtedy každý mladý muž monarchie, povolaný do vojny. Vďaka hospodárskej praxi po skončení štúdií blízko Viedne zvládal nemčinu lepšie ako typickí vidiecki chlapci z českých krajín, takže rýchlo získal poddôstojnícku hodnosť. Po svojom zajatí mal šťastie, dostal sa ku kyjevskému hasičskému zboru, mal ako zajatec rôzne privilégiá a dobre zvládol ruštinu. V Kyjeve tiež získal informácie o československom dobrovoľníckom vojsku, prešiel ďalším vojenským výcvikom, na jeseň 1916 sa stal dobrovoľníkom a neskôr aj poddôstojníkom novovznikajúceho 3. čs. streleckého pluku.

Podľa získaných vyznamenaní sa ako legionár asi osvedčil, nie?

Vo funkcii veliteľa družstva sa osvedčil v bitke pri Zborove, vo funkcii veliteľa čaty v boji pri Bachmači. V druhom prípade zostal so svojou čatou na opustenej pozícii, rozkaz na stiahnutie sa k nemu nedostal. Dokázal však z tejto stratenej pozície ustúpiť, získal miesto vo vlaku pri inej jednotke, a po niekoľkých dňoch prišiel k svojmu pluku bez toho, aby stratil vojakov či výzbroj. V kritickej situácii si dokázal poradiť.