Ludvík Svoboda (25. 11. 1895 – 20. 9. 1979), armádny generál a v rokoch 1968 až 1975 československý prezidentWikimedia Commons
StoryEditor

Vojak, prezident, symbol. Ludvík Svoboda v kritickej chvíli prekazil Sovietom plány, potom však zmenil postoj

08.06.2024, 09:15
Autor:
Jan ČápJan Čáp

„Ludvík Svoboda bol pre niekoľko generácií československých občanov predovšetkým ‚pán prezident‘,“ upozorňuje historik a spisovateľ Jiří Fidler, ktorý k nedožitým 128. narodeninám generála a predposledného socialistického prezidenta spísal jeho životopis. „O Gustávovi Husákovi napríklad ľudia takto nehovorili.“ Ako sa počas vojny rodila československá jednotka v sovietskom meste Buzuluk? Koľko ľudí naozaj padlo na Dukle? A čo o možnom dôvode sovietskej invázie v auguste 1968 napovedá tajná zmluva, ktorú Brežnevovi ľudia Svobodovi pravdepodobne ukázali až v Moskve?

Prečo ste Svobodov životopis pomenovali Symbol?

V prvom rade ide o dedičstvo starých rodičov. Obaja dedovia štandardne Ludvíka Svobodu označovali ako „pán prezident“, a ešte k tomu dodávali, že „pán prezident je symbol“. Po druhé, ak vezmeme československú armádu od légií až do roku 1992, teda viac ako 75 rokov, celých šesť desaťročí je nejakým spôsobom s Ludvíkom Svobodom spojených. Bol príslušníkom vojska, nech nieslo názov légie, branná moc doma aj v zahraničí alebo československá armáda. Stal sa jeho symbolom. Tretia vec, s ktorou asi mnohí nebudú súhlasiť, je skutočnosť, že bol v komunistickom období určitým symbolom väčšiny obyvateľov, ktorí sa pohybovali medzi komunistickou a antikomunistickou „verchuškou“. Pre mnoho ľudí, príslušníkov sivej zóny, bol predstaviteľom, ktorý nepatril k jednému ani k druhému extrému. V tomto zmysle ich všetkých spájal, čo sa napokon od hlavy štátu, nielen v minulosti, očakávalo.

image

  

Pri jeho úmrtí v roku 1979 v televízii o ňom hovorili, akoby sa narodil až v roku 1939, hoci bojoval už ako legionár v prvej svetovej vojne. Ako sa k tomu dostal?

Bol, ako vtedy každý mladý muž monarchie, povolaný do vojny. Vďaka hospodárskej praxi po skončení štúdií blízko Viedne zvládal nemčinu lepšie ako typickí vidiecki chlapci z českých krajín, takže rýchlo získal poddôstojnícku hodnosť. Po svojom zajatí mal šťastie, dostal sa ku kyjevskému hasičskému zboru, mal ako zajatec rôzne privilégiá a dobre zvládol ruštinu. V Kyjeve tiež získal informácie o československom dobrovoľníckom vojsku, prešiel ďalším vojenským výcvikom, na jeseň 1916 sa stal dobrovoľníkom a neskôr aj poddôstojníkom novovznikajúceho 3. čs. streleckého pluku.

Podľa získaných vyznamenaní sa ako legionár asi osvedčil, nie?

Vo funkcii veliteľa družstva sa osvedčil v bitke pri Zborove, vo funkcii veliteľa čaty v boji pri Bachmači. V druhom prípade zostal so svojou čatou na opustenej pozícii, rozkaz na stiahnutie sa k nemu nedostal. Dokázal však z tejto stratenej pozície ustúpiť, získal miesto vo vlaku pri inej jednotke, a po niekoľkých dňoch prišiel k svojmu pluku bez toho, aby stratil vojakov či výzbroj. V kritickej situácii si dokázal poradiť.  

Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 88% na dočítanie.
menuLevel = 2, menuRoute = history/nove-dejiny, menuAlias = nove-dejiny, menuRouteLevel0 = history, homepage = false
16. január 2026 03:46