Stalo sa to v čase vrcholiacej sudetskej krízy na jeseň 1938. Československo čelilo jednak neustále sa stupňujúcim verbálnym útokom a hrozbám Adolfa Hitlera a tiež tlaku svojich západných spojencov – Francúzska a Británie –, ktorí naznačovali, že ho v prípade ozbrojeného konfliktu s Nemeckom pravdepodobne nepodporia.
Maximálne vyhrotená bola situácia v pohraničí. Na mnohých miestach útočili sudetonemecké polovojenské oddiely na orgány a predstaviteľov československej štátnej moci, na čo vláda napokon zareagovala vyhlásením výnimočného stavu v dotknutej oblasti a vyslaním armádnych jednotiek.
V tejto situácii dorazila v stredu 21. septembra 1938 na Pražský hrad delegácia najvyšších československých armádnych predstaviteľov. Boli zdesení tým, že vláda a prezident Edvard Beneš chcú ustúpiť požiadavkám Adolfa Hitlera a odstúpiť mu územia, kde žije viac ako 50 percent po nemecky hovoriacich obyvateľov.
Toto stretnutie náčelníka generálneho štábu Ludvíka Krejčího a generálov Sergeja Vojcechovského, Vojtecha Lužu a Leva Prchalu s hlavou štátu bolo veľmi vypäté a dodnes nie je celkom jasné, čo všetko sa za zatvorenými dverami skutočne odohralo.
„Bol to rozhovor veľmi pohnutý. Videl som slzy v očiach niektorých generálov a počul som z ich úst slová prosby, výstrahy aj hrozby,“ spomínal neskôr Beneš vo svojej knihe Mnichovské dny.
Podľa ...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
