Ešte pred siedmimi mesiacmi sa o nich prakticky denne písalo v novinách. Pripravovali sa na svetový šampionát v hokeji, kde chceli obhájiť zlato. Do Londýna, jeho dejiska, však napokon neodleteli. Nesmeli. Ich mená sa zo dňa na deň z novín vytratili a oni zrazu prestali hrávať.
Potrvá veľmi dlho, kým sa športoví fanúšikovia dozvedia pravdu o tom, kam sa Modrý, Bubník, Konopásek, Roziňák, Kobranov a ďalší známi hokejisti vlastne podeli. Súdny proces s „protištátnou skupinou Modrý a spol.“, ako ich označili, je totiž neverejný a v tlači o ňom tiež nepadne jediná zmienka.
Trvá len dva dni, 5. a 6. októbra 1950. V súdnej sieni sú po celý čas prítomní iba obžalovaní, sudcovia, prokurátor, obhajcovia a príslušníci bezpečnosti. Na pojednávanie nepredvolali žiadnych svedkov a prístup naň nemajú ani príbuzní súdených mužov.
Tých je tucet – 11 hokejistov a spolu s nimi šéf reštaurácie, v ktorej viacerých z nich zatkli. Prečo? V obžalobe stojí, že sa dopustili vlastizrady, špionáže v prospech nepriateľskej veľmoci, chceli emigrovať na Západ, hanobili predstaviteľov strany a vlády a tak ďalej.
Sú to vážne obvinenia, za podobné si práve v tejto súdnej sieni nedávno vypočula verdikt o treste smrti Milada Horáková. Obavy obžalovaných sú teda namieste.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 90% na dočítanie.
Zostáva vám 90% na dočítanie.
