Doba koltov, guliek a drsných pištoľníkov. Divoký západ bol v skutočnosti iný, než ho vykreslili romány

Deň je taký horúci, že keď si Jimmy Hrobár odpľuje, slina na kameni len zasyčí. Cícerky potu mu stekajú po chrbte. Nie pre horúčavu, na to je zvyknutý. Slnko mu pečie do tváre, a tak si okraj stetsona stiahne do čela. Čižmy zavŕzgajú a oproti nemu náhle stojí tieň. Patrí dlháňovi s fúzmi, pinčom na hlave, s vestou a so zašpinenými návlekmi na nohách. Tieň aj jeho majiteľ sa posúvajú bližšie. A tu...

... ho Jimmy zasype tuctom rán zo svojich revolverov. Tu neplatia žiadne pravidlá. Nie sme v kine, ale na divokom západe v roku 1866. Tridsať rokov po tom, čo Samuel Colt vynašiel revolver, ktorý písal dejiny súbojov. 

Tie zďaleka nebývali čestným stretom uprostred žiarom zaliatej ulice, ale častejšie špinavými prestrelkami v prítmí zapľuvaných barov, keď sa sokovia jeden druhému snažili zblízka zúrivo vyprázdniť zásobníky zbraní do tváre či aspoň do brucha.

Železný kôň, ohnivá voda, vzpínajúci sa mustang, kolty za pásom, winchestrovka pri sedle, nekompromisný šerif, lietačky do baru, pokeroví hráči, nájazdy Indiánov i nesmrteľné duely vyhnancov. 

   

Každý, kto čítal nejaký román či videl film z Ameriky 19. storočia, sa s tým musel stretnúť. Či už v romanticky prifarbenej podobe napríklad u Karla Maya, alebo v neľútostnom spracovaní v populárnych filmoch či seriáloch poslednej dekády.