StoryEditor

Žena novej doby: Alžbeta Gwerková sa stala obeťou nacistického vraždenia, skončila v masovom hrobe

18.12.2021, 14:05
Ak by žila dnes, bola by uznávanou vedkyňou. Alebo priebojnou demokratkou a feministkou v tom najlepšom zmysle slova. Rozhodne by však bola ženou, ktorá nežije v tieni svojho muža, hoc by bol úspešným umelcom. Napriek tomu sa o tejto dáme veľa nehovorí. Pritom za presvedčenie a lásku zaplatila tým najcennejším.

Číta sa ťažko, hoci odvtedy prešlo už takmer osemdesiat rokov. Protokol odhaľujúci jedno z najväčších nacistických vraždení na Slovensku počas druhej svetovej vojny obsahuje aj nasledujúce riadky:

„V masovom hrobe v Kremničke sa našla žena malej, silnej postavy, gaštanových vlasov bubikopf, širšia v obličaji. Na sebe mala sivý dlhý zimník, drapový sveter s ružovou obrubou okolo krku a vreciek, tmavosivú pruhovanú blúzu, tmavosivú sukňu, tmavohnedé pančuchy, žlté gumené sňahovky, na vrchu kožušinová lemovka na boku sa zapínajúca. Doktor Petelen poznal v nej Alžbetu Gwerkovú, profesorku a ženu akademického maliara Gwerku z Banskej Štiavnice.“

Spolu s ňou koncom roka 1944 po potlačení Slovenského národného povstania zomrelo v protitankových zákopoch 747 ľudí, ktorých tam postrieľali nacisti spolu s príslušníkmi Hlinkovej gardy. Boli medzi nimi partizáni, obyčajní civilisti, ženy, deti a tiež mnoho Židov.

Možno preto sa dlho tradovalo, že aj Alžbeta Gwerková Göllnerová má židovský pôvod. Je to však len jeden z mnohých mýtov, ktorý o tejto výnimočnej žene koluje. Hoci jej meno nesie ulica v Banskej Štiavnici aj bratislavskej Petržalke, širokej verejnosti je stále dosiaľ neveľmi známe. Možno aj preto, že svojím prodemokratickým postojom a na svoju dobu pokrokovým zmýšľaním príliš nekonvenovala ani režimu nasledujúcemu po roku 1948.

​Ak by žila vo Francúzsku či v Spojených štátoch, urobila by pravdepodobne veľkú kariéru. Napriek tomu, že počas života narážala na mnohé konvencie a prekážky a zomrela mladá, stihla toho dosť.

Nadšená pre vedu

Život Alžbety Göllnerovej sa začal písať 19. októbra 1905 v Čiernom Balogu v rodine verejného notára. Otec Karl Otto aj matka Otília pochádzali z Brezna, z ich piatich detí sa dospelosti dožila jedine Alžbeta. Ostatní súrodenci zomreli ešte v dojčenskom veku a mladšia sestra Klára ako deväťročná na šarlach.

V roku 1920 dievčatá osireli. Traduje sa, že ich zastrelili, respektíve ubili vojaci vracajúci sa z bojísk prvej svetovej vojny, celkovo je jej rané detstvo zahalené zmätočnými informáciami. Podľa ďalších záznamov však otec zomrel vo februári na ochorenie zvané ruža (odborne erysipelas, ide o bakteriálnu chorobu kože a podkožia) a matka koncom júna podľahla rakovine brušnej dutiny.

„Okolnosti smrti jej rodičov sú naozaj...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
20. máj 2022 16:31