„Slovák vo svojej zádumčivosti ľahko znesie všetko, čo sa nad ním strhne, neotvoriac ani úst.“
Tieto nelichotivé slová venoval všetkým ignorantom a neprajníkom, ktorí sa zdráhali prijímať nové pokrokové myšlienky. Apeloval, aby nielen v mestách, ale aj na dedinách inteligencia vzdelávala ľud pokrokovým prístupom.
Odchod do sveta
Ján Lajčiak vedel, o čom rozpráva, veď sám pochádzal z malej liptovskej dediny Pribylina, v ktorej sa 25. júla 1875 narodil. Teda v období nevraživosti voči všetkému národnému, keď uhorské ministerstvo vnútra nariadilo zastavenie činnosti Matice a niektoré slovenské gymnáziá dostali zákaz činnosti.
Nemal bezstarostné detstvo. V skorom veku mu umreli obaja rodičia a existenčné otázky sťažili rozhodnutie, kam ísť študovať. Takým kompromisom sa po gymnáziu v Banskej Bystrici ukázalo štúdium teológie v Prešove. Zároveň tým nielen splnil rodinnú tradíciu, ale aj získal štipendium od cirkvi.
Bol nábožensky založený a významnú úlohu cirkvi videl v minulosti aj v budúcnosti.
Za jej najväčšiu slabinu považoval nepripravenosť riešiť akútne spoločenské problémy: „Aby sa naša učená inteligencia náboženskými otázkami zaoberala vedeckým spôsobom a úradný cirkevný život sa usilovala do istého súladu priviesť so svojím myšlienkovým svetom, toho niet. V seminároch a na teologických fakultách jednostranne vychované kňazstvo vstúpi do života nezorientované o duchovných moderných prúdoch.“
Rozpor vybadal najmä v tom, že kňazi majú dešpekt u slovenskej inteligencie. Tí pokrokoví študujúci v zahraničí zase nezískali dôveru v cirkevných kruhoch. Zažil to na vlastnej koži, keď po skončení teologických štúdií v Prešove pôsobil ako evanjelický kaplán v Pešti a Kysáči, no cirkevnú vrchnosť nepresvedčil o svojom konaní.
Lajčiak chcel, aby kresťanstvo opäť zažívalo tú symbiózu starého a nového učenia, ako pri strete s gréckou a rímskou kultúrou. Aj preto sa odišiel vzdelávať do Nemecka na teologickú fakultu univerzity v Erlangene.
Odmietaný polyglot
V roku 1904 získava v Lipsku doktorát z filozofie so špecializáciou na semitské jazyky. Zaujímal sa o rôzne lingvistické podoby jazyka, a okrem slovenčiny, maďarčiny, angličtiny, nemčiny, francúzštiny, taliančiny, latinčiny, ruštiny zvládol aj asýrčinu, perzštinu, ahmer...
Zostáva vám 85% na dočítanie.