„Sedem dní Tvojimi stopami / po lese blúdim. / A sedem nocí do lesa svietim / myšlienkou na Teba. / Hory sú tvrdé a priepasť nemá / je ako žena, / ktorej sa z lásky dieťatko biele narodiť nemá...“
Krehká lyrika – zvyčajne ľúbostná a často baladická – a básnická drobnokresba. To je podľa literárnych vedcov typické pre tvorbu Maše Haľamovej. Svoju prvú báseň napísala už ako deväťročná – sediac v konároch starej jablone. Vyplakala v nej podľa vlastných slov svoj prvý veľký žiaľ: za mamou, ktorá zomrela rok predtým.
Aj jej druhá „veľká báseň“ – Balada o klamných ružiach, s ktorou ako 18-ročná debutovala v literárnom časopise – vznikla z podobného emočného pretlaku. Tentoraz zo žiaľu nad smrťou nevlastnej sestry Anny.
V živote Maše Haľamovej boli chvíle veľkého smútku našťastie vyvážené obdobiami veľkého šťastia. A poetka v nej vedela rovnako plodne čerpať z obidvoch.
Maky, sirôtky, nevädze
Narodila sa 28. augusta 1908 v turčianskej obci Blatnica v rodine obchodníka, ktorý často odchádzal na dlhodobé obchodné cesty do cudziny. Jozef Haľama si jej mamu Oľgu Peniaštekovú zobral už ako vdovec so šiestimi deťmi. Oľga sa síce po tragickej láske k evanjelickému kaplánovi (spáchal samovraždu, lebo jej matka im nedovolila sobáš) už nechcela vydávať, no nakoniec zmenila názor a s Haľamom, starším o takmer tridsať rokov, mala ešte dve deti. Rodinné šťastie však pre jej skorú smrť trvalo len krátko.
Prvé dva roky ľudovej školy vychodila Maša v Martine, ďalšie dva v Starej Pazove v Srbsku, kam si ju po matkinej smrti zobrala na výchovu učiteľka Oľga Textorisová, tiež rodáčka z Blatnice a matkina priateľka. Jej sestrou bola mimochodom známa slovenská botanička Izabela Textorisová, ktorá v Maši zrodila lásku k rastlinám. Tie sa neskôr stali stabilnou súčasťou jej básní.
„Na biely hodváb vyšijem / kyticu poľných kvetov. / V červený mak výčitku krvavú, / v lilavé sirôtky vyplačem žiaľ. / Kus slovenského neba strhnem / do oka nevädze. / So smútkom duša nevládze: / do lístkov zelených / veľké nádeje vložím. / Do snehu čipky vpletiem holubicu bielu. / Keď cesty zarastú tŕním a hložím / dar svoj ti donesiem v jednu nedeľu / s úsmevom božím,“ rýmovala napríklad v básni zo svojej prvej zbierky Dar.
Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa Maša vrátila domov a na gymnázium už chodila na Slovensku. Najskôr štyri roky v Martine a potom dva roky v Bratislave, kde si spravila aj ročný obchodnícky kurz. Krátky život v hlavnom meste mal na ňu zásadný vplyv. Kým na strednej škole v Martine na ňu spravili dojem najmä básnici z
čítanky – Ivan Krasko či Pavol Országh Hviezdoslav, v Bratislave ...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.