Zastav, prosím ťa... Míla Nováková, známa krasokorčuliarska trénerka, mierila s manželom z Prahy na chatu v Zadní Třebani. Písal sa 31. marec, Veľkonočný pondelok roku 1972. Z autorádia znela hudba, keď ju náhle prerušila mimoriadna správa. Hana Mašková, bývalá československá reprezentantka a majsterka Európy, zahynula pri autonehode vo Francúzsku. Mala dvadsaťdva rokov. „To nie je možné, tak zastav...“
Československo malo v období okolo okupácie v roku 1968 niekoľko milovaných športových idolov, ku ktorým sa upínalo v dobe závanu slobody, zrady aj v nasledujúcom marazme. Gymnastku Věru Čáslavskú, atlétov Danu a Emila Zátopkovcov, hokejových reprezentantov, ktorí sa nebáli bitiek s nenávidenými „Rusákmi“.
A tiež „mládež“, ktorá dobýjala ľadové ovály. Majstra sveta a čerstvého olympijského víťaza Ondreja Nepelu a Hanu Maškovú, kráľovnú piruet. Smrť krásneho a úspešného dievčaťa, ktorej nedlhý život lemovali drina, radosť i smútok, bola uprostred pochmúrneho času, keď sused pomaly prestával veriť susedovi a cibrili sa charaktery, ďalšou ranou.
„Na Hanku spomínam strašne rada a s láskou, medzi nami neexistoval vyhranený pomer tréner – zverenec. Čoskoro som bola skôr jej staršou kamarátkou a dôverníčkou,“ prikyvovala pred štyrmi rokmi Míla Nováková, v tom čase už osemdesiatšesťročná dáma, ktorá pripravovala Maškovú niekoľko rokov vrátane obdobia najväčšej slávy.
Svetlo po rodinnej tragédii
Bola pri tom, keď sa krasokorčuliarka vo Västeras v roku 1968 ozdobila európskym striebrom a v tom istom roku priviezla z Grenoblu olympijský bronz. A keď v rokoch 1967 a 1969 získala na európskych šampionátoch strieborné medaily.
Čo ju k úspechom priviedlo? Dril a pevná ruka. Malá Hanka vstávala o štvrtej, aby mohla o šiestej na pražskej Štvanici nastúpiť na prvý tréning. Vodil ju tam otecko, vrchný v pražskom hoteli Paríž, ktorý potom mieril rovno do práce. Ale dievča to zvládalo. Rovnako ako školu, hodiny nemčiny a baletu.
„Tam sa naozaj silne zapísali rodičia. Hankina mamička Marie mala za sebou rodinnú tragédiu, keď jej prvý manžel, ktorý mal nádor na mozgu, doma v dedine pri Pardubiciach zrejme otrávil dvojročné dvojčatá a sám sa obesil. Z druhého manželstva, už v Prahe, vzišla Hanka a pani Marie sa na ňu upla, strašne sa o ňu bála. Obaja rodičia vedeli, že je veľmi talentovaná, a vlastne jej nedovolili spoznať nič iné ako krasokorčuľovanie a školu. To bol jej jediný styk so svetom. Ale Hanka bola skvelá, učila sa jazyky, nikomu nezávidela,“ opisovala Nováková.
Kráska a známy textár
Podobne zmýšľal aj František Pechar, o niečo mladší krasokorčuliarsky vrstovník Maškovej, ktorý neskôr v úlohe kouča doviedol Petra Barnu k štyrom medailám z európskych šampionátov i k olympijskému bronzu z Albertville v roku 1992. Teda k prvému českému kovu z olympiády v kategórii mužov. Ešte predtým sa to isté medzi ženami podarilo práve Maškovej v Grenobli. Dodnes ju nikto nenapodobnil.
„Hanka bola strašne kamarátska, skrátka dobrý človek. Jej pohybový talent bol výnimočný, sama bola trpezlivá, učenlivá a pokorná v živote aj v športe. Poznali sme sa od detstva, keď nás nielen na Štvanici, ale aj na klzisku nad Prašným mostom cepoval tréner Karel Glogar. Kto mu prešiel rukami, ten jednoducho musel vedieť korčuľovať,“ konštatoval Pechar.
Čo potom Mašková dokazovala niekoľko rokov, keď ju desaťtisíce Čechov a Slovákov pri čiernobielych obrazovkách tlačili k medailám. K zlomu došlo, keď pôvabná Mašková spoznala nemenej slávneho textára Jiřího Štaidla. Vzplanula láska. Traduje sa, že tí dvaja sa zoznámili na koncerte Karla Gotta v roku 1967.
„To sedí,“ prikývla Míla Nováková. Rok-dva nato už Mašková nechcela znášať tréningový dril. „Láska jej pomohla, povzbudzovala ju, ale len nakrátko, už toho mala plné zuby. Keď stále myslíte na absolútnu špičku a plníte výkonnostné ciele, navyše vás na každom výjazde na Západ sledujú špicli ŠtB, ktorí si len myslia, že sú neviditeľní, tak vám to na pokoji nepridá,“ hovoril Pechar.
Korčule skončili na dne jazera
Na majstrovstvách sveta v Colorado Springs v roku 1969 odstúpila zo súťaže. Na predchádzajúcej exhibícii vo švajčiarskom Winterhure si narazila kostrč, tak znelo oficiálne vysvetlenie.
„Nie, nie, bola psychicky na dne. Dlho žiarila šťastím, po boku Jirku sa jej otvoril svet, ale pri cestách spolu byť nemohli. To ju ničilo,“ vedela svoje Nováková. A nechuť k tréningu silnela.
„Práve v Colorade jej zlyhali nervy – pri povinných cvikoch spadla a skončila štvrtá. Plakala, že už nechce korčuľovať, že už toho má od detstva dosť,“ spomínala trénerka.
Príkrov času ukryl rozsah chvíle, počas ktorej sa tie dve za šera prechádzali parkom. Isté je, že Mašková mala v Colorade dva páry korčúľ, na povinné cviky a na voľnú zostavu. „Potom sme išli do hotela, vzali tie na povinné a každá z nás hodila jednu topánku s korčuľou z hrádze do jazera. Na voľnú zostavu už nenastúpila,“ rozprávala Nováková.
Už predtým k svojej zverenkyni pristupovala s láskavou zhovievavosťou. „Uľavovala som jej v tréningu, naozaj ju to zmáhalo.“
Ešte v Amerike sa začali rokovania o prestupe Maškovej do ľadovej revue Holiday on Ice, s ktorou čoskoro začala jazdiť hlavne po Európe.
Kamión na ceste domov
„Zarobila si, bola finančne nezávislá, mamička ju mohla kontrolovať akurát telefónom. Ale zase nebola dlhé dni doma,“ rozprávala Nováková, čo vzťahu Maškovej so Štaidlom neprospievalo.
Odchod do revue však úplne hladký nebol. Navonok komunistický režim úspešným krasokorčuliarom prial, pretože im prostredníctvom Pragokoncertu strhával nemalé peniaze do štátnej pokladnice, skutočnosť však bola trochu iná.
„V čase odchodu do revue Hanka dostala hŕbu listov. Anonymi jej vyčítali, že sa v socialistickej vlasti naučila korčuľovať za robotnícke peniaze a teraz bude zarábať u špinavých profesionálov. Tie listy som videla, nemusíme si hovoriť, z ktorej inštitúcie pochádzali. Ale Hanka to opäť oplakala,“ spomínala si Nováková. Nejaký čas pred smrťou krasokorčuliarky sa partnerstvo s Jiřím Štaidlom rozplynulo, Mašková už mala novú známosť.
Jej tragická smrť šokovala verejnosť. Spolu s ďalšou krasokorčuliarkou z revue Květou Celflovou sa vracali autom z Paríža do Nantes, vo vozidle bol ešte francúzsky vojak – stopár. V obci Vouvray sa vozidlo zrazilo s protiidúcim kamiónom, zrážku prežila iba Celflová. Mašková, ktorá riadila, zomrela v sanitke cestou do nemocnice.
„Podrobnosti nikto nepoznal, až začiatkom osemdesiatych rokov som vo Viedni stretla Celflovú, ktorá už žila v Holandsku. Hanka vraj veľmi nariekala, strašne ju boleli polámané nohy. Posledné, čo vraj vo vozidle zaznelo, bol hlas Celflovej – ježišmária, ten kamión sa na nás rúti! Sama potom prekonala šesť operácií a niekoľko plastík,“ dodala celkom potichu Nováková.
Po boku slávnych
Posledné miesto odpočinku našla Hana Mašková na vyšehradskom cintoríne v spoločnosti slávnych Čechov, smútočný obrad sa uskutočnil v pražskom Motole. Iróniou osudu rakva s pozostatkami Maškovej dorazila na pražské letisko tri hodiny pred príletom jej veľkého kamaráta Ondreja Nepelu, ktorý sa vracal zo Sappora s olympijským zlatom.
„S ďalšími krasokorčuliarmi sme potom stáli čestnú stráž pri rakve šesť a pol hodiny, do krematória prúdili tisícky ľudí. Len Ondrej tam nestál, dorazil až v priebehu obradu,“ približoval František Pechar.
„Ani tam som tomu stále nemohla uveriť. Hanke sme raz pred majstrovstvami Európy dali ušiť biele šatôčky, tie jej veľmi pristali. Bola ako snežienka, presne tak som ju potom často oslovovala,“ povzdychla si Míla Nováková.
________________________________________________________
ĽADOVÉ DVOJIČKY
Veľkým kamarátom Hany Maškovej bol práve Ondrej Nepela. Obaja boli mladí, talentovaní a na súťažiach si medzi dospelými a funkcionármi boli navzájom oporou.
Zo zimnej olympiády v Innsbrucku, kde vtedy ešte len trinásťročný Nepela debutoval, sa traduje milá historka. Spolu s o rok staršou Hankou Maškovou boli najmladšími účastníkmi zápolenia pod piatimi kruhmi a mimo ľadovej plochy sa naplno prejavila ich ešte detská povaha. Výťah v olympijskej dedine ich natoľko okúzlil, že sa v ňom vyše pol hodiny vozili stále hore a dolu a celkom ho zablokovali.
Mašková skončila v Innsbrucku pätnásta, Nepela až na 22. mieste. No už o štyri roky Mašková získala bronz a Nepela si po ôsmom mieste v Grenobli doniesol zo Sappora 1972 najcennejší kov. Obaja však zomreli mladí – Nepela ako 38-ročný podľahol AIDS. Smutný koniec mala aj Maškovej veľká láska. Známy textár Jiří Štaidl zahynul ako 30-ročný tiež pri dopravnej nehode.