„Dušan Kužel bol jedným z tých, ktorí, ako sám napísal, prišli do Bratislavy študovať a v kufri si doniesli mamine buchty. Bolo v tom vyjadrení čosi dojemné a presné,“ komentuje pre literárny časopis Fragment básnik Ján Buzássy.
Buchty jeho mama, stredoškolská učiteľka, piekla v turčianskej obci Kláštor pod Znievom, kde sa po rokoch sťahovania s manželom vojakom konečne usadili. Okrem neustálej zmeny miest a vojnovej chudoby Dušanovo detstvo – narodil sa 7. septembra 1940 v Martine – poznačilo aj SNP.
Jeho otec Vladislav Kužel patril k tým, ktorí počas slovenského štátu riskovali a podieľali sa na jeho príprave, za čo dostal v roku 1990 ocenenie od Václava Havla. O rok šiel starý pán preberať cenu opäť, tentoraz literárnu. Nebola určená preňho, no jeho syn si ju vtedy už prevziať nemohol. Avšak nepredbiehajme.
Tichý chlapec prichádza
Do literatúry vstúpil Dušan Kužel počas uvoľnených šesťdesiatych rokov, teda v jej asi najbohémskejšom období. Ako jeden z mála sa však nestal súčasťou kaviarenských „kompánií“. Stál bokom a vyžarovala z neho vážnosť, serióznosť a dobráctvo.
„Neviem, kto vlastne bol Dušan Kužel,“ napísal pre Fragment básnik Ivan Štrpka. „Pre mňa bol tichým chlapcom z Kláštora pod Znievom. Bol veľmi citlivý, vnímavý, empatický, záležalo mu na druhých. Z celej ‚literárnej bandy‘ svojej generácie bol azda najúprimnejší. A tiež sa najviac zo všetkých ľudí, ktorých som poznal, úprimne a neskrývane červenal. A ako správny moralista sa neraz hanbil za druhých.“
Apropo, tichý chlapec. Prezývku dostal od literárneho kritika Júliusa Nogeho, ktorý ňou vo svojej recenzii reagoval na poslednú poviedku Kuželovho debutu Vráti sa niekto iný. Volala sa Tichý chlapec odchádza. A on túto nálepku akceptoval.
„Možno by som rád dokázal, že ním nie som, ale nerád by som iba kvôli tomu zvyšoval hlas, hulákal. Takže ním asi predsa len som,“ vyjadril sa v roku 1967, tri roky po svojej prvotine, v rozhovore pre študentský časopis s Jánom Štrasserom. „Priznám sa, radšej by som vyvolával búrlivé polemiky než zhovievavý súhlas. Ale moja
snaha o tolerantnosť mi takmer vždy ...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.