Každý vie, že marec je mesiac knihy. To, že sa ním stal na počesť Mateja Hrebendu, je už menej známy fakt. Práve v tomto mesiaci, konkrétne desiateho v roku 1796, prišiel na svet v gemerskej obci Píla ako stredný z troch bratov.
Ťažké to mal už odmala. Mama mu zomrela ako desaťročnému, otec – vzdelaný, no nestály, lavírujúci medzi prácou notára a učiteľa – sa o synov nedokázal riadne postarať. Najmladšieho z nich si preto k sebe zobral iný manželský pár. Žiaľ, o rok nato sa malý Daniel utopil.
Mateja už v tom čase trápili problémy s očami. „Chybu zraku som už so sebou priniesol na svet, a tá sa v detinstve poznať dala. Tak sa rozpamätávam, že keď som sa ako päťročné dieťa s dietkami hrával, už moju chybu znamenali a mňa slepým prezývali,“ spomína v autobiografii, ktorú napísal ako 64-ročný.
Paradoxne, už odmala ho bavili knihy a ich čítaním trávil mnoho času. Keď už večer pri lampe nedokázal vidieť na písmená, presunul svoju obľúbenú činnosť na deň. A keď už to nešlo ani takto, mal naporúdzi ďalšie riešenie: obrátil sa na druhých.
„Konal som cestu i na štvrtú a piatu dedinu k takým ľuďom, ktorí mi knižky predčítať ochotní boli. A tým bystrosti dostávala pamäť moja. Čo mi ukrátené bolo na zraku, to mi bolo vynahradené na pamäti.“
Životaschopný mládenec
Napriek slabnúcim očiam sa musel po smrti mamy postarať aj o vlastné živobytie. Pracoval ako mendík, teda pomocník učiteľov či evanjelických kňazov. Vystriedal ich niekoľko a podľa všetkého išlo o pomerne multifunkčnú pozíciu: pomáhal s rôznymi drobnými službami, kadečo prinášal, odnášal, vybavoval, ale tiež spieval a dokonca písal verše na telo.
„Na Píle a inde, kde som mendíčil, chodil som obyvateľom na mena vinšovať, tiež i pri pohreboch, kde som z povinnosti chodil ako mendík spievať, som za ten čas, pokiaľ sa na kar ľudia zhromaždili, verše zložil a odriekal a skrze to i dobročinnosť rozmnožil. Potom prišiel som na tie myšlienky i vážnejších ľudí na meniny s veršami navštíviť.“
Spojenie talentu, dobrého nápadu a osobného šarmu spôsobilo, že sa okolo neho vytvorila sieť prívržencov z prostredia kňazov i učiteľov. Práve vďaka schopnosti zabezpečiť si kontakty sa mohol celoživotne venovať svojej najväčšej vášni: zbieraniu, kupovaniu a
predaju kníh. Zachrán...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
