StoryEditor

Nečitateľný Fulla: Komunisti výtvarníka najprv zatracovali, potom mu ešte za života urobili múzeum

21.04.2020, 09:25
Patrí k najvýznamnejším postavám slovenského výtvarného umenia 20. storočia a k takzvaným istotám na našom aukčnom trhu. Už krátko po tridsiatke dosiahol medzinárodné uznanie. Aj komunisti, ktorí ho najskôr odmietali, ho napokon uznali. No samotného Ľudovíta Fullu nie je úplne ľahké pochopiť dodnes.

Aj keď všetky spoločenské poriadky ho chápali a ctili ako svojho „významného muža“ a dostalo sa mu jednej z najväčších pôct, aké umelec môže získať – ešte za života mu štát zriadil múzeum – podľa autorky jeho poslednej monografie, Kataríny Bajcurovej zo Slovenskej národnej galérie, existuje ešte jedna väčšia pocta, i keď tichšia:

„Je to stopová prítomnosť jeho vizuálneho sveta vo vedomí a v mysliach ľudí. Motívy jeho obrazov sa stali súčasťou učebníc, stálych expozícií, ilustrované knihy, ktoré sprevádzali naše detstvo, sa rozišli do celého sveta.“

Vari ani neexistuje Slovák, ktorý by sa s jeho maľbami či rozprávkovými kresbami nestretol.

Hoci takmer nikdy nemaľoval sám seba, existuje veľa jeho fotografií a vďaka jeho autobiografickým spomienkam (aj keď so slovom nepracoval až tak zručne) a množstvu novinových a časopiseckých rozhovorov vieme veľa aj o jeho živote. Podľa Bajcurovej však napriek mnohým materiálom nie je ľahké, a dnes je to už asi aj nemožné, do dôsledkov ozrejmiť skutočné vnútorné pohnútky jeho činov, temperament a okolnosti, ktoré ovplyvnili jeho dielo.

Aký teda bol Ľudovít Fulla?

Chlapec z dobrej rodiny

Ľudovít Leopold Fulla, po domácky Lajko, Lajoško, sa narodil 27. februára 1902 v Ružomberku ako druhé dieťa. Mal päť súrodencov – výlučne sestier, čím bolo dané jeho výsadné postavenie ako chlapca, neskôr umelca.

Fullovci boli dobre situovaní mešťania, čo malo pozitívny vplyv aj na jeho umelecký rozvoj. K ich domu patril pozemok, záhradná reštaurácia s kolkárňou, po roku 1948 im ho však skonfiškovali a vrátili až po prevrate.

Maliarov starý otec Matúš Fulla bol podnikavý podrichtár a tvorca prvej parnej pekárne v Ružomberku, jeho otec Leopold bol mäsiarom, údenárom a mal hostinec, ktorému sa dodnes hovorí U Fullov.

Sám umelec neskôr písal, že pochádzal zo „živnostníckej rodiny“, a v korešpondencii so Zdeňkom Hlaváčkom, autorom jeho monografie, kategoricky zdôrazňoval, že jeho rodičia „venkovania neboli. Môj starý otec už býval v Ružomberku, kde mal okrem rolí, lúk i

poschodový dom. Môj otec i matka hovorili okrem materčiny i po maďarsky a čiastočne i po nemecky“.

Dostal poctivú konzervatívnu výchovu. Na želanie rodičov mal prebrať otcovskú živnosť, no jeho mama, ktorá bola podľa jeho slov ženou osobitne vnímavou a citlivou, v ňom včas objavila umelecké nadanie a podporovala ho.

Školské časy

„V prvej triede gymnázia som už dosť šikovne obmaľovával romantické krajinky a rôzne iné námety z pohľadníc, ktoré mi priniesol otec z Pešti. Prvé improvizované výstavky som si robil na stenách...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
25. máj 2022 17:55