StoryEditor

Pohnutý osud učiteľa národov: Jan Amos Komenský prišiel dvakrát o rodinu, väčšinu života strávil v exile

28.03.2022, 14:10
Z nemnohých obrazov na nás hľadí pán s dlhou bielou bradou a vlasmi vlniacimi sa okolo vážnej tváre. Muž, ktorý položil základy dodnes používaných pedagogických princípov, mal dôvodov na vrásky viac ako dosť. Žil v pohnutej dobe, ktorá ho postupne pripravila o blízkych, napísané diela a aj o vlasť.

Zmráka sa. Nad riedkym hájom, pri ktorom sa zastavuje skupinka utečencov, sa pomaly rozhosťuje noc. Ešte poslednýkrát sa obzerajú za mestom, v ktorom hlava rodiny prežila vyše dvadsať rokov. V diaľke vidieť plamene a stúpajúci dym.

Lešno horí a mužovi s dôstojnou bradou sa na okamih zastaví srdce. Vie, že prišiel o oveľa viac ako len o domov.

„Synu! Ak žiješ a ak žijú Tvoji, nech spôsobí Boh, aby ste sa dožili lepších časov! My síce žijeme... ale životom úplne úbohým a prchavým. Všetci sme tam prišli o všetko a zachránili sme iba holý život. Avšak ja som utrpel zo všetkých stratu najväčšiu, totiž nielen statkov, ale aj svojich rukopisov.“

Tieto slová píše asi tri týždne po skaze poľského Lešna Jan Amos Komenský svojmu zaťovi Petrovi Figulovi. V tom čase sa nachádza kdesi v Sliezsku a snaží sa nájsť nový domov a nový zmysel života.

​V plameňoch prišiel o vzácnu a dlho budovanú knižnicu, no najmä o väčšinu rukopisov ešte nevydaných kníh, ktoré len napochytro zahrabal pod podlahu v dome v nádeji, že uniknú drancovaniu poľských partizánov, ktorí mesto obliehali. Tí však Lešno, ktoré predtým chránila švédska posádka, prakticky zrovnali so zemou a zapálili.

Samotný Komenský v tom čase žil už takmer tridsať rokov v exile a na vlastnej koži pociťoval neistotu 17. storočia sprevádzanú náboženskými bojmi tridsaťročnej vojny a pridružených konfliktov a všetkým, čo tieto pohnuté roky so sebou prinášali. Ktovie, aké dielo by bol zanechal, ak by nemusel v živote toľkokrát začínať odznova?

Na druhej strane možno to neustále blúdenie po Európe formovalo jeho humanistický odkaz a svetonázor a paradoxne prispelo k jeho vývoju. V každom prípade jeho príbeh je zaujímavou kronikou putovania muža na pozadí dramatických historických okamihov, ktorých bol neraz aktívnym hýbateľom.

Húževnatá sirota

Vo svojej dobe bol vskutku renesančným človekom, ak by žil dnes, stal by sa pravdepodobne vplyvným mysliteľom a možno aj hviezdou sociálnych sietí. Keďže ich však nebolo, namiesto tweetov či statusov na Facebooku písal knižky o všetkom, čo ho trápilo. Dvesto titulmi tiež ventiloval pretlak inovatínych myšlienok, ktoré mu vírili v hlave.

Najstarší zachovaný rukopis Jana Amosa Komenského z roku 1611. Text je napísaný dvojjazyčne, pasáž v češtine znie – V mladosti má člověk pamatovati, kterak by dobře živ byl, a v starosti kterak by dobře umřel. Najstarší zachovaný rukopis Jana Amosa Komenského z roku 1611. Text je napísaný dvojjazyčne, pasáž v češtine znie – V mladosti má člověk pamatovati, kterak by dobře živ byl, a...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
22. máj 2022 10:06