Záchranca Židov, ale aj hochštapler. Oskar Schindler sa stal symbolom pomoci a nádeje, manželke však ublížil

Rok 1980, Los Angeles. Austrálčan Thomas Keneally sa vracia zo služobnej cesty, no pred odjazdom sa ešte zastavuje v Beverly Hills, kde si chce kúpiť nový pracovný kufrík. Vojde do obchodu Poldeka Pfefferberga a pýta sa na cenu aktovky, ktorú si vyhliadol vo výklade.

Dajú sa do reči, a keď sa Pfefferberg dozvie, že jeho zákazník je spisovateľ, zažiaria mu oči. Užasnutému Keneallymu vyrozpráva ťažko uveriteľný príbeh a dokladá ho kópiou zoznamu, ktorý pred 35 rokmi zachránil jemu a jeho žene život.

Neskôr sa stane Keneallyho sprievodcom a spolupracovníkom a o dva roky neskôr vychádza kniha Schindlerova archa. Na svetlo sveta sa začína drať legenda, ktorú však dokoná až sedem zlatých sošiek udelených o vyše desaťročie neskôr filmu Schindlerov zoznam.

U režiséra Stevena Spielberga vraj za sfilmovanie loboval samotný Pfefferberg slovami: „Oscara za Oskara.“

Nuž, kvalitu a sugestívnosť snímke nemožno uprieť. Ako to však býva, skutočnosť bola ešte o poznanie komplikovanejšia a menej idylická ako na filmovom plátne.

Príbeh Oskara Schindlera nám však dokazuje, že v konečnom dôsledku rozhoduje nie to, čo sme urobili pre seba, ale čo sme (ne)urobili počas života pre iných.