Keby sa narodil o sto rokov neskôr, bol by z neho vyrástol možno úspešný marketér, energický novinár alebo populistický politik. Benito Amilcare Andrea Mussolini však prišiel na svet v období, keď sa lámali storočia a tiež svetové poriadky. I vďaka nemu sa tak to dvadsiate nieslo v znamení svetových konfliktov a ich následkov.
Revolučný pôvod svojmu najstaršiemu synovi (narodil sa 29. júla 1883) dal už jeho otec Alessandro, kováč v Predappiu, inak vášnivý socialista. Krstné meno dostal po liberálnom mexickom prezidentovi indiánskeho pôvodu Benitovi Juárezovi, ďalšie dve mená po talianskych socialistoch Andreovi Costovi a Amilcarovi Ciprianim.
Matka, zbožná katolíčka a učiteľka, si síce vymohla krst Benita i jeho dvoch mladších bratov, tam však jej vplyv na ďalšie smerovanie končil. I keď spočiatku to vyzeralo, že najstarší syn sa bude uberať v jej šľapajach: základné vzdelanie sa mu ušlo v saleziánskom kláštore, neskôr pokračoval na učiteľskom ústave vo Forli.
Ako dieťa bol vraj plachý, no zároveň vznetlivý. Keď nesúhlasil s názorom pedagóga, ohnivo diskutoval a neraz i agresívne argumentoval. Ušlo sa mu dôsledné potrestanie, keď spolužiaka zranil vreckovým nožíkom.
Ako rástol, bolo čoraz jasnejšie, že pokojná a krotká matka Rosa zostane tým menej vplyvným rodičom.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 77% na dočítanie.
Zostáva vám 77% na dočítanie.
