Afrika je kontinent, odkiaľ vzišlo ľudstvo, význačné civilizácie, no zároveň i miesto, z ktorého si Európa a Spojené štáty urobili rezervoár na ukájanie koloniálnych chúťok. A tiež kontinent, ktorý v dôsledku spomenutého nesie vo svojej histórii (a, žiaľ, stále i súčasnosti) toľko chudoby a krutosti ako máloktorý.
O to viac vyčnievajú postavy, ktoré toto všetko dokázali ustáť s pozoruhodnou gráciou. Nie je ich mnoho. Respektíve nie je mnoho tých, ktoré zarezonovali aj v takzvanej západnej spoločnosti.
Meno muža, ktorého príbeh vám teraz rozpoviem, však poznajú na celom svete. Nielen preto, že sa stal prvým černošským prezidentom jedného z najväčších afrických štátov, ale najmä preto, že dokázal prekonávať spory a rozpory a priznať si zlyhania.
Pozoruhodné bolo tiež to, ako sa sám a dobrovoľne vzdal lákadla stať sa doživotným lídrom svojej krajiny, i to, aká dlhá pozemská púť mu bola dopriata.
Problémový lámač vetví
Južná Afrika bola miestom, kde si pre kombináciu výhodnej geografickej polohy a nálezísk nerastov, zlata a diamantov podávali kľučky všetky mocnosti, ktoré niečo znamenali na novovekej mape sveta, predovšetkým Európy. Holanďania, zvaní v týchto častiach Búri, Nemci, francúzski hugenoti a napokon aj Briti si chceli tento kúsok zeme podriadiť.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 87% na dočítanie.
Zostáva vám 87% na dočítanie.
