Spisovateľ Janko Jesenský bojoval so žiarlivosťou aj s maďarónstvom, počas vojny mal nálepku nechceného autora

Generáciám žiakov bol na slohu vysvetľovaný opis prostredníctvom výzoru pani Rafikovej. Osemdesiatdvakilovej osôbky, ktorá mala vysmiatu, červenú, guľatú tvár a briadku s troma podbradkami, priam na uštipnutie. Pri celkovom pohľade na ňu vraj mali ľudia dojem, že pred výkladom vidia postávať ostrm ďateliny.

Nebola to však len satira, ktorú vedel Janko Jesenský majstrovsky uchopiť. Na mušku si často brával malomeštianstvo, pokrytectvo či vypočítavosť.

  

Nezmazateľne sa tak zapísal do dejín slovenskej literatúry prvými skutočne modernými prózami ako Malomestské rozprávky (1913) a Demokrati (1934). To, s čím bojoval on sám, bola jeho vlastná povaha.

Dialim sa od tmavých múrov

Narodil sa 30. decembra 1874 v Turčianskom Svätom Martine. Jeho otcom bol národne uvedomelý zeman Ján Jesenský Gašparé, ktorý sa úspešne venoval advokácii. Aktívne sa zapájal do diania v Matici slovenskej a patril k organizátorom Memoranda národa slovenského.

Darilo sa mu aj v súkromí. Šťastne sa oženil a usadil, netušiac, že zakrátko ovdovie. Po smútočných dňoch to však s láskou nevzdal a oženil sa ešte po druhý raz – s Adelou Ballovou.