Osud mu predurčili kultúra a viera. Na svet prišiel 16. novembra 1806 v Brezne do rodiny literárne činného Jána Kuzmányho, ktorý bol už štvrtou generáciou evanjelických farárov.
V rodnom dome mal Karol hneď pod nosom knihy z otcovej knižnice. Mohol si tak, okrem iných, prečítať Slovensko-českú gramatiku od Pavla Doležala. Kultúrne vymedzenie sa voči maďarskému spoluobyvateľstvu i princípy slovanského spájania tak narysovali jeho myšlienkový svet.
Gymnaziálne štúdiá absolvoval v Dobšinej a v Šajavskom Gemeri. Vo vzdelávaní potom pokračoval na evanjelickom lýceu v Bratislave. Opäť tu bol úspešným študentom, avšak na univerzitu sa následne nezapísal.
Počas toho, ako pobýval v Bratislave, mu totiž zomrel otec a Karol odmietal ďalej zvyšovať výdavky svojej mame. Prijal preto miesto vychovávateľa u baróna Jána Prónaia a presťahoval sa do maďarskej obce Romhány, kde sa staral o jeho troch synov.
Celkovo ho tu privítalo podnetné prostredie. Popri práci, ktorá ho bavila, mal dostatok času na čítanie kníh a zdokonalenie sa vo francúzštine.
Od učiteľa ku kňazovi
Mama však na Karola naliehala, aby si dokončil školy. Nastúpil teda na evanjelickú univerzitu v Jene, kde si doplnil vedomosti z teológie, histórie a filozofie. Lenže po získaní vysokoškolského certifikátu sa neuchádzal o miesto kňaza, čo bolo zvykom. Postupoval tak napríklad i Karolov otec.
Zostáva vám 84% na dočítanie.