Pred niekoľkými mesiacmi sa podarilo zapísať do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO Dunajský limes, čo je časť rímskych hraníc Limes Romanus na Dunaji. Patria sem aj dve lokality na Slovensku. Bol to dlhý proces?
Trvalo to takmer dvadsať rokov. Prvá iniciatíva, aby sa k spoločnému zápisu spolu s Nemeckom, Rakúskom a Maďarskom pridalo aj Slovensko, vyšla niekedy na prelome tisícročí. Reálne sa na tom začalo pracovať v roku 2003, nomináciu sme predložili vo februári 2018 a tento rok bola do zoznamu UNESCO zapísaná časť rímskej hranice, takzvaný Dunajský limes. Zahŕňa celkovo 77 pamiatok rozmiestnených na 600 kilometrov dlhom úseku, pričom z nášho územia sa podarilo zapísať dve lokality. Prvá sa nachádza v bratislavských Rusovciach a zahŕňa zvyšky vojenského tábora v areáli Múzea mesta Bratislavy Antická Gerulata. Do zoznamu sú zapísané aj dom s hypocaustom, teda podlahovým vykurovaním, a Irkutská ulica, kde sa pôvodne nachádzal vicus, čo je civilná osada, a pohrebisko, kde sa pochovávalo až do 4. storočia. Druhou zapísanou lokalitou sú pozostatky rímskej vojenskej pevnosti Kelemantia nachádzajúce sa pri obci Iža neďaleko Komárna.
Takmer dvadsať rokov, to mi pripadá ako veľmi dlhý čas...
Je to dlhý a náročný proces, pretože je s tým spojené zhromaždenie množstva podkladov a administratívy. Treba vypracovať podrobný projekt, všetko zdokladovať, zdokumentovať, garantovať autenticitu pamiatok. Aby ste mali predstavu, tak projekt k Dunajskému limitu mal niekoľko tisíc strán... Aj z toho dôvodu, že ide o veľmi náročný proces, bolo dobré, že sme sa o zápis uchádzali spoločne s Rakúskom, Nemeckom a Maďarskom, ktoré napokon z nominácie jednostranne odstúpilo tento rok v júni.
Poznáte dôvody Maďarska?
Maďarských kolegov, ktorí roky pracovali na vypracovaní dokumentácie k zápisu, mi je úprimne ľúto, pretože ich úsilie bolo zmarené. Podľa toho, čo viem, ide viac-menej o politické dôvody. V každom prípade, v oficiálnom liste, ktorý zaslala maďarská vláda do parížskej centrály UNESCO, bolo ako dôvod uvedené to, že chcú, aby sa do zápisu dostal celý Dunajský limes, teda aj tá časť, ktorá prechádza balkánskymi krajinami – Chorvátskom, Srbskom, Bulharskom a Rumunskom.
Naznačili ste, že hranice Rímskej ríše prechádzali viacerými krajinami. Aká veľká bola Rímska ríša?
Rimania si podmanili obrovské územie, ich ríša sa tiahla cez tri kontinenty, v podstate zaberala celý vtedajší známy svet. Siahala od dnešnej Veľkej Británie cez celú Európu až po Malú Áziu – oblasti okolo Eufratu. Cez Sýriu a Jordánsko prechádzala do Egypta a severnej Afriky. A aby sa Rimania chránili pred nájazdmi barbarských kmeňov, budovali opevnenú hranicu, ktorú poznáme aj pod označením Limes Romanus. Línia rímskych hraníc je dnes najväčšou lineárnou pamiatkou v Európe.
Najväčšou lineárnou pamiatkou na svete je Veľký čínsky múr, ktorý oficiálne meria 21 199 kilometrov. Na porovnanie, koľko meria rímsky limes?
Odhaduje sa, že hranice mohli merať 5 500 kilometrov, v období najväčšieho rozmachu, ktoré sa pripisuje obdobiu za cisára Trajána (vládol v rokoch 98 – 117 n. l.) až Septimia Severa (vládol v rokoch 193 – 211 n. l.), dokonca možno až 7 000 kilometrov. Európskym kontinentom sa tiahlo približne 3 000 kilometrov hraníc.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.