Tieto vysoké čísla nabádajú k úvahám o príčinách nadmernej, pre nás až nepredstaviteľnej konzumácie alkoholu. Historici majú pre tento jav viacero vysvetlení.
Podľa ich názoru boli ľudia sužovaní oveľa väčším smädom ako my, pripomeňme si, že potraviny sa konzervovali prevažne solením. Okrem toho je alkohol výrazným zdrojom energie; má vysokú kalorickú hodnotu, ktorú možno okamžite využiť, a to bolo pre stredovekého človeka, vydávajúceho podstatne viac energie ako my, dôležité. Nuž a v neposlednom rade alkoholu pripisovali liečivé účinky, víno a často aj destiláty boli považované za univerzálnu medicínu proti každej chorobe.
Dôležitá bola tiež úloha alkoholu ako dezinfekčného prostriedku, málokedy sa pila čistá voda, ľudia ju vždy zlepšovali vínom, aby zabili choroboplodné zárodky, ktoré sa v nej mohli nachádzať. A významným dôvodom pitia alkoholu, ktorý platí pre všetky dejinné obdobia, je jeho účinok ako drogy.
Čistá voda nad zlato
Na obranu stredovekých ľudí musíme povedať, že pitie vody bolo v tých časoch naozaj nebezpečné. Voda bola často kontaminovaná (najmä v mestách a vo vojenských táboroch), súvekí lekári preto pred jej konzumáciou varovali. Ak už človek musel piť vodu – napríklad počas dlhých ciest, keď nebolo k dispozícii víno – mal si ju aspoň prevariť a precediť cez úplne čisté plátno.
Neboli to však iba infekcie a parazity, pred ktorými lekári strašili konzumentov vody, podľa ich názoru hrozili aj ďalšie nebezpečenstvá. Usadeniny vo vode mali spôsobovať obličkové kamene. Prominentný benátsky lekár Pietro Tommasi, ktorý žil v prvej polovici 15. storočia, videl problém s vodou v tom, že ľudia pijú vodu z veľkých riek, do ktorých ústia iné rieky, alebo aj z jazier s rôznymi prítokmi.
„Pretože jedna voda má sladkastú chuť, druhá slanú, iná obsahuje kamenec, ďalšia prichádza z teplých prameňov, a keď sa spolu zmiešajú, získa prevahu najsilnejšia.“
To, ktorá voda má prevahu, záviselo podľa názoru lekára od vanutia severného či južného vetra. V nádobách s vodou sa potom tvoria usadeniny z piesku a bahna, ktoré človek vypije spolu s vodou a ochorie. Z usadenín vzniknú malé kamene v močovom mechúre, ktoré skryštalizujú, stvrdnú, zväčšia sa a spôsobujú pri močení veľké bolesti.
Veľké nebezpečenstvo predstavovalo podľa stredovekých lekárov, odvolávajúcich sa na hlavnú lekársku autoritu – Hippokrata – aj pitie mlieka. I v tomto prípade hrozili močové kamene a navyše tiež podráždenie žlčníka. Mlieko malo podľa ich názoru pálivý a vysušujúci účinok na žily (skôr ako sa budeme uškŕňať nad stredovekými poverami, treba si uvedomiť, že dnes zasa veríme na iracionálne zahlienenie z mlieka). Preto sa odporúčalo dávať deťom piť vodu rozriedenú s vínom, a nie mlieko.
Čistá voda, pramenistá alebo studničná, sa na uhasenie smädu používala len výnimočne a zväčša v nižších spoločenských vrstvách. Na šľachtických dvoroch a v meštianskych domácnostiach sa uprednostňova...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.