Je sychravý november 1620. V jednej z pražských izbičiek popíja víno štyridsaťjedenročný profesor klasickej literatúry, gréčtiny a latinčiny a zároveň prorektor Karlovej univerzity Jan z Vodňan, zvaný latinsky Campanus. Naproti nemu sedí s pohárom v ruke mladučký francúzsky mušketier. Sú dva či tri dni po nešťastnej bitke na Bielej hore.
„Francúz je dôstojníkom bavorskej armády, ale na Kampanovej tvári je dostatočne poznať, že ho nepovažuje za nepriateľa. Predvčerom sa nasťahoval s dvadsiatimi bavorskými mušketiermi a s piatimi vojačkami do Karlovej školy,“ opisuje nie nepravdepodobné stretnutie historik a románopisec Zikmund Winter vo svojom najznámejšom diele Majster Kampanus.
„A z milého majstra Descarta ani nejde strach. Je mladučký – kto vie, či má dvadsaťpäť rokov –, je útly ako dievča, rusých vlasov, očí úprimných, modrých, ako keď je nebo najmodrejšie. Ka...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.