Môže to byť rozhodujúce stretnutie, ktoré túto vojnu ukončí. Pravda, ak v ňom uspeje. Rakúsky vojvodca Eugen Savojský však nič iné nepripúšťa, hoci sa jeho situácia čoraz viac komplikuje. Pred dvoma mesiacmi prekročil s 80-tisícovou armádou Dunaj, aby dobyl a vytrhol z rúk Turkov Belehrad. Za jeho hradbami odvtedy čelí ostreľovaniu 30-tisíc nepriateľských vojakov.
Lenže pred pár dňami sa z obliehateľa stal obliehaný. K pevnosti totiž pritiahlo 120-tisícové vojsko veľkovezíra Chalíla Pašu. Zatiaľ neútočí, vyčkáva. No dokedy?
Píše sa 15. august 1717 a cisársky maršal vie, že musí konať. „V noci zaútočíme. Nie na mesto, ale na vojsko, ktoré mu prišlo na pomoc,“ oznamuje podvečer veliteľom a podrobne im vysvetľuje svoj plán i pravidlá, ktoré musia všetci bezpodmienečne dodržiavať.
„Mužstvu vydávajte rozkazy pokojne, nekričte. Protivník má početnú prevahu, my si preto musíme zachovať železnú disciplínu. Nik ani o meter neuhne z miesta, ktoré má pridelené. Pechota bude na nepriateľa neustále strieľať, viac než náhla a intenzívna paľba totiž Turkov desí neprerušované ostreľovanie,“ zdôrazňuje.
Do úsvitu je ešte ďaleko, keď sa cisárske vojsko pohne z tábora proti nepriateľovi. Využíva moment prekvapenia a do karát mu zahrá aj hmla, ktorá nadránom na čas zahalí krajinu. V nej sa rozpúta boj na život a na smrť, ktorý trvá niekoľko hodín.
Osmani v ňom utrpia ťažké straty a napokon sa dajú na útek. Obrancovia pevnosti, vidiac, čo sa stalo, si uvedomia, že im už nemá kto pomôcť, a aj ich porážka je otázkou času. O dva dni neskôr sa teda vzdávajú.
Vojvodca i radca troch cisárov
„Prinz Eugen der edle Ritter, wollt dem Kaiser wied’rum kriegen Stadt und Festung Belgerad,“ znie úvodný verš oslavnej piesne, ktorú ktosi zložil krátko po víťaznej bitke a ktorú mnohí Rakúšania poznajú dodnes. „Princ Eugen, vznešený rytier, chcel získať späť pre cisára mesto a pevnosť Belehrad.“
Získal ho a na svoje konto si tým pripísal ďalší veľký triumf. Spomedzi všetkých, ktoré kedy do...
Zostáva vám 85% na dočítanie.