Je to krátke stretnutie, francúzsky cisár Napoleon I. vlastne ani nemá veľa času. Keď ráno 19. októbra 1813, pár hodín po tom, ako vydal svojej armáde rozkaz na ústup, vchádza do takzvaného Apelovho domu na hlavnom lipskom rínku, nepriateľské vojská už dobýjajú mesto, v ktorom našiel útočisko, a zvuk streľby sem dolieha čoraz silnejšie.
Jeho spojenec, saský kráľ Fridrich August I., ho vo svojej dočasnej rezidencii víta veľmi srdečne, neskrýva pohnutie a zároveň rozhorčenie.
Ani vo sne by mi nenapadlo, že čosi také urobia. Považoval som svojich Sasov za lepších, no sú to zbabelci,“ previnilo komentuje včerajšie prebehnutie saských jednotiek na druhú stranu.
Cisárovu ponuku, aby radšej opustil Lipsko spolu s ním, však odmieta.
„Kráľ sa, naopak, netajil obavami o Napoleonovu bezpečnosť a naliehal naňho, aby sa nezdržiaval. ‚Už ste toho urobili dosť a bolo by až priveľmi šľachetné, keby ste riskovali iba preto, aby ste nás utešili,‘ povedal ten ctihodný starý muž. ‚Nechcem vás opustiť skôr, ako nepriateľ vtrhne do mesta, taký dôkaz oddanosti som vám dlžný. Vidím však, že moja prítomnosť váš strach znásobuje, a tak odchádzam. Zbohom. Francúzsko splatí dlh, ktorý voči vám má,‘ odvetil cisár a kráľ ho odprevadil ku schodisku, kde sa naposledy objali,“ opíše neskôr so zjavným pátosom posledné stretnutie týchto dvoch mužov očitý svedok, Napoleonov sekretár a archivár Agathon Jean François Fain.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 89% na dočítanie.
Zostáva vám 89% na dočítanie.