Kedy sa na území dnešného Slovenska objavili snahy vzdelávať mladých ľudí formou školy?
Už v stredoveku začali fungovať cirkevné inštitúcie, ktoré boli viazané na prácu s textom, Bibliou a liturgickými formulami, ktoré sa mali duchovní naučiť. Niečo sa síce odovzdávalo ústne, ale základy vierouky museli byť pevne definované a teologicky konzistentné, čo sa duchovní museli naučiť čítaním a často aj odpisovaním. V 11. – 12. storočí začali na území Uhorska fungovať cirkevné organizácie, biskupstvá, nehovoriac o Metodovom arcibiskupstve, a už tam sa predpokladá existencia školy. Tá však bola zatiaľ iba pre potreby kléru, pre duchovenstvo.
Kedy sa do lavíc dostali bežní obyvatelia?
Vo vrcholnom stredoveku vznikla v mestách potreba spísomňovania procesov, úkonov a právnych podkladov. Preto sa kapitulské alebo farské školy, ktoré slúžili na vzdelávanie duchovenstva, začali otvárať aj pre laikov. Došlo totiž k tomu, že potreby života nútili ľudí ovládať nielen základy katechizmu a vierouky, ale potrebovali mať znalosti z algebry a vedieť aj niečo napísať. A stredoveké písmo nebolo vôbec jednoduché, bolo plné skratiek, navyše boli potrebné aj znalosti latinskej gramatiky, pretože texty sa zaznamenávali v latinčine.
Všetko teda bolo len v latinčine?
Začalo sa vzdelávať aj v domácom jazyku, a keďže meštianstvo bolo zväčša nemecké, tak to bol nemecký jazyk a stredovek je plný nemeckých písomností. Pre mešťanov, hoci boli remeselníci, nebolo neobvyklé, že ovládali popri svojom hovorovom jazyku minimálne základy latinčiny. To, čo napokon prinieslo zásadný prelom, bola reformácia. Tým, že kládla dôraz na oboznámenie sa so slovom Božím v pôvodnej podobe, podnietila preklady Biblie. Famózny je príklad Martina Luthera, ktorý ju celú preložil do nemčiny. Takisto Česi ju preložili do češtiny (Martin Luther, 1483 – 1546, bol nemecký rímskokatolícky kňaz, univerzitný profesor, zakladateľ luteránstva, pôvodne sa volal Luder, sám si zmenil meno na Luther, ako ho poznáme dnes. Prvý preklad Biblie z latinskej Vulgáty do češtiny vznikol okolo roku 1360, tzv. Pražská biblia, ktorá bola už aj vytlačená ako kniha, je z roku 1488, pozn. red.).
Pre obyvateľov územia budúceho Slovenska bol preklad Biblie do češtiny zrejme obrovským prínosom. Predsa len čeština im bola bližšia než latinské slovíčka.
Hovorené typy vernakulárnej – ľudovej slovenčiny mali v tom čase podobu dialektov, no vtedajšia „slovenčina“ bola veľmi podobná dobovej hovorenej češtine. Už v 15. storočí sa u nás používali české preklady biblických textov, reformačná Biblia však pochádza až z druhej polovice 16. storočia, čo bol základný kameň toho, že sa v tom období začala slovenčina presadzovať ako jeden z jazykov, prostredníctvom ktorých sa človek mohol nejakým spôsobom vzdelať.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 89% na dočítanie.
Zostáva vám 89% na dočítanie.