Mikuláš, jediný syn bohatých kresťanov, ktorí sa pravdepodobne živili predajom rýb, sa narodil okolo roku 280 vo vtedy ešte gréckom mestečku Patara, ktoré dnes patrí Turecku. Odmalička bol vychovávaný k pomoci blížnemu.
Bohužiaľ, veľmi skoro osirel. Rozhodol sa, že všetok zdedený majetok rozdá núdznym a svoj život zasvätí Bohu. Cestoval do Palestíny a Egypta. Hovorí sa, že kňazské svätenie prijal od svojho strýka.
K hodnosti biskupa prišiel ako dvadsaťročný veľmi kurióznym spôsobom. Jedného dňa totiž navštívil kostol v Myre, kde sa chcel pomodliť. Netušil, že veriaci práve intenzívne hľadajú nového biskupa, na ktorom sa však nemôžu vôbec zhodnúť. Uzniesli sa preto, že ten, kto prvý vstúpi do ich svätostánku, sa stane novým najvyšším predstaviteľom miestnej diecézy. Nato sa vo dverách objavil Mikuláš.
Žil za vlády pohanského cisára Diokleciána, ktorý vyznával rímske božstvá a preslávil sa tyranstvom. Najväčší prenasledovateľ a vrah kresťanov „vytvoril“ tretinu všetkých svätých.
Mikuláš ako predstaviteľ nenávidenej viery síce prežil, ale bol väznený a kruto mučený. Svoj osud znášal s ohromnou statočnosťou a bol obrovskou oporou pre svojich spoluväzňov. Oproti iným mal však to šťastie, že sa dožil vydania Milánskeho ediktu, ktorý umožnil slobodu vyznania. Všetci vieme, že zomrel šiesteho decembra.
Lenže ani to nemusí byť tak úplne pravda. Niektorí si totiž myslia, že tento dátum bol stanovený kresťanskou cirkvou na deň, keď má sviatok pohanská bohyňa Diana, aby j...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.