Básnik Miloš Sedloň napísal v roku 1949 báseň Vianoce, v ktorej nájdeme verš: „Však dokedy sú vo svete podpaľači, je potrebné strážiť pred nimi náš dom, aby sa nevznietilo to nežné ihličie požiarom od nádielky bômb.“
Vianoce sa toho roku zmenili na obdobie strachu a boja proti Ježiškovi. Bol proti nemu postavený bojovník najťažšej váhy – Josif Vissarionovič Stalin.
Ten 21. decembra 1949 oslavoval sedemdesiatku, a tak tunajší komunisti ustanovili vládny výbor pre oslavu. Cieľom bolo usporiadať veselie také veľké a všeobecné, aby proti nemu vianočné sviatky boli len drobnou epizódkou, na ktorú by každý zabudol.
Ponechajme teraz bokom fakt, že neskôr vyšlo najavo, ako v tom súdruhovia a sám Stalin z nevysvetliteľných dôvodov mali zmätok, pretože ako jeho skutočný dátum narodenia začal byť neskôr uvádzaný 18. december a navyše ešte o rok skôr.
Komunistické organizácie v mestách aj v najmenších dedinkách dostali presné inštrukcie, ako oslavovať, a podľa toho atmosféra v spoločnosti vyzerala. V novinách a v rozhlase nebola o blížiacich sa Vianociach ani zmienka. Ako keby neboli. Tlačili sa len články, poviedky a básne oslavujúce Stalina.
„Vtedajšia mohutná propagandistická kampaň Vianoce a Ježiška úplne zatienila. Zo všetkých tlačovín, z výkladov a verejných priestranstiev pozerali Stalinove portréty, oslavovala sa jeho genialita,“ sumarizuje historik Petr Koura.
Problém na púšti
Ježiška čakalo ďalšie kolo bitky. Blížili sa Vianoce roku 1950 a hlavnú rolu v boji už nemal Josif Stalin, ale bytosť nazývajúca sa dedo Mráz. Vyzeral síce ako neškodný dobrosrdečný starček, ale to bol optický klam. Mal totiž v pätách silnú armádu, proti ktorej Ježiško nemal šancu.
A mal tiež fanúšičku, dnes by sme povedali influencerku, ktorá mu tvorila imidž. Volala sa Anna Jirásková a historik Koura so svojou ženou Pavlínou...
Zostáva vám 85% na dočítanie.