Na prelome 18. a 19. storočia ešte neboli fotoaparáty, takže čitatelia parížskych časopisov sa museli uspokojiť s ilustráciami. Tento obrázok zachytáva Jeanne Geneviève Labrossovú, ako sa chystá vyskočiť z balóna. Je vybavená padákom, ktorý vyrobil jej učiteľ a budúci manžel André-Jacques Garnerin.Wikimedia Commons

Odvážna Jeanne Garnerinová: Vzniesla sa k oblohe v balóne, odrezala na ňom laná a zapísala sa do dejín

Život sa jej zmenil, keď so zatajeným dychom sledovala, čoho je André-Jacques Garnerin schopný. Zamilovala sa nielen do neho, ale aj do balónového lietania a parašutizmu. Pripomeňme si Jeanne Geneviève Garnerinovú, ktorá sa narodila pred 250 rokmi.

Zhruba štyri kilometre severozápadným smerom od katedrály Notre-Dame si nechal v roku 1778 bratranec kráľa Ľudovíta XVI. Filip Orleánsky vybudovať Krajinu ilúzií. Doslova.

Nazval tak park, ktorý doplnil romantickými kulisami – na jeho osemhektárovej záhrade vyrástli veterné mlyny, zrúcaniny rímskych chrámov i stredovekých hradov, ázijské pagody, egyptská pyramída... Necelé dve desaťročia po vzniku dokreslil mysterióznu atmosféru Krajiny ilúzií zázrak, ako to vtedy vnímala parížska verejnosť.

V nedeľu podvečer 22. októbra 1797 hľadeli v parku Monceau (tak sa volá dnes) desiatky pozvaných mešťanov a šľachticov k nebu, kde sa necelý kilometer nad zemou vznášal teplovzdušný balón. Presne o pol šiestej preliezol dvadsaťosemročný vynálezca André-Jacques Garnerin z hlavného koša zaveseného pod balónom do menšieho, pripevneného na boku, a vytiahol nôž.

„Prerezal laná, ktorými bol padák pripevnený k teplovzdušnému balónu, a začal zostup k zemi. Počas neho sa Garnerinov kôš povážlivo hojdal zo strany na stranu,“ opisuje v monografii Parašutizmus Carla Mooneyová historicky prvý úspešný pokus zoskoku s padákom.

A dodáva: „Pristál nezranený zhruba pol míle od miesta, odkiaľ predtým s balónom vzlietol.“

Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 87% na dočítanie.