Inštitúcia pápežstva je po stáročia fascinujúcim fenoménom, ktorý výrazne formoval nielen cirkevné dejiny, ale aj politické, spoločenské a kultúrne smerovanie Európy a sveta.
Od skromných začiatkov prvých kresťanských komunít až po súčasnú globálnu podobu prešiel úrad rímskeho biskupa komplexným vývojom.
Pápeži boli svedkami vzostupov a pádov impérií, prekonávali schizmy, zvolávali krížové výpravy a iniciovali reformy, ktoré menili tvár kresťanstva. Ich vplyv sa prejavoval v korunovácii cisárov, zakladaní univerzít či v podpore umenia a vedy.
Nezriedka však boli aj terčom kritiky a osnovateľmi politických intríg či kontroverzných rozhodnutí.
Diplomat búrlivého obdobia: Lev I. Veľký (440 – 461)
Narodil sa v Ríme okolo roku 400. Bol 45. pápežom katolíckej cirkvi a jedným z najvýznamnejších pápežov staroveku vôbec. Jeho teologické dielo a diplomatické úspechy v kľúčovom období prechodu od antiky k stredoveku formovali dejiny cirkvi a Európy.
Používal titul Pontifex Maximus, ktorý pôvodne označoval najvyššieho rímskeho kňaza, čím zdôrazňoval autoritu pápežského úradu a jeho nástupníctvo po svätom Petrovi. Po zvolení za pápeža v roku 440 sa s pozoruhodnou energiou a neochvejným odhodlaním zasadzoval za jednotu cirkvi, ktorá bola v tom čase ohrozená rôznymi teologickými spormi, schizmami a herézami.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 93% na dočítanie.
Zostáva vám 93% na dočítanie.
