Hrady, paláce, ale aj prenajaté domy. Králi v stredoveku bývali rôzne, ich súkromie bolo veľmi obmedzené

Je jasné, že panovník býval na hrade, ale spával niekedy aj v hostinci či v stane?

Určite. V ikonografii máme doložený napríklad stan Václava IV., zdobený českými znakmi. Panovník sa pohyboval krajinou a než sa dostal na svoj kráľovský hrad, musel po ceste niekde nocovať. Spravidla sa ubytoval v meste, ale ak práve žiadne nebolo nablízku, pretože kráľova družina bola schopná pohodlne prejsť maximálne tridsať až štyridsať kilometrov denne, postavili si tábor a prespali v stanoch.

Napríklad cestou na Křivoklát, kam jazdilo mnoho českých panovníkov, museli nocovať, či chceli alebo nie. Ak by sa tam chceli dostať len na koňoch bez vozov a vyrazili by z Pražského hradu zavčasu ráno, do večera by to zvládli, ale bolo by to extrémne fyzicky náročné, aj pre kone. Trasa viedla z Pražského hradu cez Unhošť a Zbečno a merala necelých 50 kilometrov.

Neboli po ceste zájazdné hostince?

Samozrejme, po ceste sa našli nejaké miesta, kde mohli prespávať kupci, ale stany boli pre veľkú družinu pohodlnejšie. Najmä ak kráľ býval naozaj vo veľkom stane, to nebolo žiadne „áčko“. Aj taký Karol IV. neustále striedal Prahu, Norimberg a ďalšie mestá, takže bol neustále na veľmi dlhých cestách, a spanie v stane bolo pre neho úplne bežné.

    

Kde spával panovník v meste?

Mohol tam byť nejaký kráľovský objekt, hrad alebo sídlo správcu mesta, typicky hradného grófa, a tam sa dalo prenocovať. A časť družiny musela tak či tak spať v stanoch alebo v meštianskych domoch.