Len pred chvíľou sa vrátili z nákupov späť do hotela a už-už musia aj odísť. Parník, ktorým majú odísť do Montreux na opačnom konci Ženevského jazera, totiž čoskoro zdvihne kotvy a nesmú ho zmeškať.
Grófka Irma Sztárayová, dvorná dáma rakúskej cisárovnej a uhorskej kráľovnej Alžbety, je teda čoraz nervóznejšia. Narýchlo zje malý obed a hoci to etiketa nepripúšťa, zaklope na vedľajšie dvere a vstúpi do izby.
„Vaše veličenstvo, musíme sa poponáhľať, loď odpláva o pár minút,“ osloví cisárovnú, no tá akoby ju ani nevnímala. Stojí pri otvorenom okne a kochá sa pohľadom na Alpy. „Ešte nikdy som nevidela Mont Blanc tak jasne,“ odvetí pokojne.
„Výsosť, nesmieme ten parník zmeškať, zostali by sme v Ženeve úplne samy, a to je nemysliteľné,“ zdôrazňuje opäť grófka, narážajúc na skutočnosť, že zvyšok sprievodu už odcestoval do Montreux vlakom.
„Chúďa Irma, zodpovednosť, ktorú máte, na vás dnes akosi veľmi dolieha,“ usmeje sa Alžbeta, pristúpi k zrkadlu, nasadí si čierny klobúk, rukavice, vezme slnečník a obzrúc sa ešte raz von oknom pomaly opúšťa izbu.
Je 10. september 1898, ručičky hodín ukazujú päť minút po pol druhej popoludní, keď obe dámy vyjdú z hotela Beau-Rivage na priľahlú promenádu. Do prístavu, kde majú nastúpiť na parník Genéve, im zostáva prejsť pár desiatok metrov.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 88% na dočítanie.
Zostáva vám 88% na dočítanie.
