Neobľúbený následník. František Ferdinand chcel dať ríši nádej, jeho nástupu na trón sa však mnohí obávali

Sú to bezmála štyri týždne, čo sa naposledy stretli, arcivojvoda si vtedy vyžiadal audienciu u cisára. Do Schönbrunnu prišiel mrzutý. Čakala ho cesta do Bosny, ktorú Viedeň pred šiestimi rokmi anektovala a stále to bola horúca pôda.

František Ferdinand sa tam mal ako následník trónu zúčastniť na vojenských manévroch. „Nie som si istý, či budem dobre znášať prílišné teplo, ktoré bude na juhu vládnuť,“ vyslovil vraj svoju obavu.

Bol to skutočný dôvod, prečo nechcel cestu absolvovať, alebo mal inú zlú predtuchu? To nik nevie, no viacerí ľudia, ktorí sa s ním v tom čase stretli, spomínali, že na Balkán sa mu naozaj nechcelo ísť. Možno čakal, že keď bude argumentovať obavami o zdravie, panovník a strýko v jednej osobe mu dá za pravdu a jeho cestu sám zruší.

Nestalo sa, počul od neho iba vyhýbavú odpoveď – ak nechce, nech nejde, má sa rozhodnúť sám. Arcivojvoda, možno aby nevyzeral ako niekto, kto sa bojí, napokon do Bosny odišiel.

Je nedeľa 28. júna 1914. Okolo poludnia sa k Františkovi Jozefovi dostáva informácia, že na Františka Ferdinanda a jeho manželku Žofiu bol v Sarajeve spáchaný atentát a obaja sú po smrti. Staručký mocnár prijme informáciu so stoickým pokojom. No nielen to.