Prešiel už tisíce kilometrov a čím dlhšie tento kontinent brázdi, tým viac si ho tu všetko podmaňuje. Popri rieke Zambezi sa koncom leta 1855 vracia 42-ročný škótsky misionár a bádateľ David Livingstone do vnútrozemia Afriky.
Mieri do dediny Linyanti, centra kmeňa Makololo, odkiaľ pred dvoma rokmi vyrazil na západ. Náčelník Sekeletu mu vtedy poskytol všetko potrebné na cestu a ako sprievod mu dal k dispozícii viac než dva tucty mužov. Európan sľúbil, že sa s nimi vráti a slovo chce dodržať.
V dedine ho čaká pompézne privítanie a radosť má aj náčelník, tak zo splneného sľubu, ako i z darov, ktoré mu cudzinec priváža.
Livingstone sa v Linyanti zdrží niekoľko týždňov, no prv, ako sa vydá na ďalšiu cestu, tentoraz k východnému pobrežiu kontinentu, chce navštíviť ešte jedno miesto, o ktorom mu tunajší ľudia rozprávali. Nazývajú ho Mosi-oa-Tunya, čo v preklade znamená Dym, ktorý hrmí.
Je to zvláštny názov, no výstižný. Na tomto mieste sa totiž mohutný tok rieky Zambezi rúti cez okraj útesu do 108 metrov hlbokého kaňonu a rozbúrená padajúca voda, vydávajúca hrozivý zvuk, vytvára nad tiesňavou hustú hmlu, pripomínajúcu dym.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 90% na dočítanie.
Zostáva vám 90% na dočítanie.
