Ktorý hrozný obraz z Erbenovej tvorby sa vám najviac zaryl pod kožu?
Už v predškolskom veku som naspamäť vedel Polednice a Svatební košile. Vodníka som sa nenaučil, ale aj ten bol nesmierne silný na detské vnímanie. Dokonca som tieto balady deklamoval a nahrával si ešte za minulého režimu na nejaký maďarský magnetofón. Mal som rád strašidlá, ale hororová literatúra tu vtedy nebola.
Teda okrem Erbena.
Polednice aj Svatební košile sú veľmi silné veci. Erben sa posunul vďaka rozprávkam k deťom, ale jeho balady pôvodne neboli určené detským čitateľom. Navyše, nikto zo spisovateľov nepísal v polovici 19. storočia takýmto prístupným jazykom. Podobne čitateľné sú aj rozprávky Boženy Němcovej, pretože využíva aj ľudový jazyk, ale keď čítam Karolínu Světlú alebo Aloisa Jiráska, ktorých mám tiež rád, to už je iný svet. Je tam tiež temný folklór, ale chýba tomu Erbenov rýdzi jazyk. Jeho tvorbu nie je potrebné nijako modernizovať.
Mal evidentne nesmierne široký záber.
Bol skvelý spisovateľ, právnik i archivár. Predovšetkým to však bol mytológ svetového významu. Vydal vôbec prvú zbierku slovanskej mytológie, rozprávok a povestí v pôvodných jazykoch. On teda hovoril „v nárečiach slovanských“, pretože spočiatku ako panslavista veril, že čeština, poľština i ruština sú len slovanské nárečia. Myslel si, že v rozprávkach a povestiach je ukrytý pôvodný slovanský mýtus. V tom bol žiak bratov Grimmovcov, ktorí hľadali v rozprávkach zase germánsky mýtus. Nemci mali Grimmovcov a my Erbena s Němcovú.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 92% na dočítanie.
Zostáva vám 92% na dočítanie.
