Kráčajúc ulicami si ešte prezerá nákresy, ktoré dolaďoval počas prebdenej noci. V hlave mu už mesiace rezonuje rytmus motora, no dnes nepotrebuje žiadne odliatky ani ozubené kolesá. Potrebuje drevo, presnejšie povedané pevný rám, ktorý unesie viac než len váhu dvoch pasažierov. Preto jeho kroky vedú k miestnemu kolárovi Wilhelmovi Wimpffovi.
Píše sa 8. marec 1886, keď mu Gottlieb Daimler zadáva objednávku. Na pohľad ničím výnimočnú, potrebuje od neho nový kočiar typu Americain. Iba on však v tejto chvíli vie, že ho nebude ťahať konský záprah.
Aby pred okolím zamaskoval skutočný účel voza, tvrdí 52-ročný konštruktér, že ide o dar pre manželku k jej blížiacim sa narodeninám. Lenže skutočnosť je iná. Vo svojej dielni už má pripravený motor, ktorý skonštruoval a dal si vlani patentovať, a práve ten má voz namiesto konského záprahu ťahať.
Verí svojej vízii, ktorú zhrnul do motta: „Buď to najlepšie, alebo nič.“
Lenže kým on v Cannstatte ladí detaily uchytenia hnacieho mechanizmu k podvozku kočiara, o sto kilometrov ďalej v Mannheime už dejiny nabrali nezvratný smer.
Na patentovom úrade leží žiadosť istého Karla Benza na jeho trojkolesový Motorwagen, čiže motorové vozidlo. Daimler o existencii rivala ani o jeho technickom náskoku v tejto chvíli ešte nič netuší.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 88% na dočítanie.
Zostáva vám 88% na dočítanie.
