Keď obávaný Attila vytiahol proti Rímu. Upadajúce impérium hľadalo pred osudným stretom pomoc aj u nepriateľov

Raz v ďalekej budúcnosti sa táto oblasť stane regiónom severovýchodného Francúzska a mesto, ktoré tu vyrastie, pomenujú Châlons-en-Champagne. 

V polovici 5. storočia nášho letopočtu je tu však ešte iba rovinatá pláň s osadou zvanou Catalaunum. Niekde tu pred dvoma storočiami cisár Aurelián porazil galského vládcu Tetrika, čím toto územie definitívne vrátil pod nadvládu Ríma. Teraz sa tu schyľuje k ďalšiemu boju, ktorý sa zapíše do dejín ešte výraznejšie.

Je ráno 20. júna roku 451 a na Katalaunských poliach sa zakrátko rozpúta dráma, ktorá môže rozhodnúť o budúcnosti európskeho kontinentu. Proti sebe tu stoja dve početné bojové zoskupenia. 

Na jednej strane obávané hunské sily na čele s nekompromisným vodcom Attilom, na druhej rímske vojsko vedené generálom Flaviom Aetiom. 

Všetky detaily tohto osudného dňa nepoznáme, môžeme však predpokladať, že krátko predtým, ako sa tisíce mužov zrazia v boji na život a na smrť, tu vládne veľké napätie a vojská sa snažia zaujať čo najvýhodnejšiu pozíciu. 

Koľko bojovníkov tu vlastne je? To už po stáročiach nebude nik vedieť. Známy bude iba výsledok ich ozbrojeného stretu.