Niektorí boli možno pred viac než dvoma desaťročiami pri tom, keď len pár stoviek metrov odtiaľto predviedol prvú verejnú pitvu v českom kráľovstve. Možno ho obdivovali, možno boli jeho anatomickým divadlom zhrození. Teraz stoja na pražskom Staromestskom rínku a budú svedkami ďalšieho divadla. Krvavého. A on – doktor medicíny, profesor anatómie a chirurgie Ján Jessenius, niekdajší rektor Karlovej univerzity – bude jedným z jeho hlavných aktérov. Tentoraz tragickým.
Je skoré ráno 21. júna 1621, no centrum metropoly je už zaplnené tisíckami ľudí. Ich zraky sa upierajú na pódium obtiahnuté čiernym súknom, ktoré pred štyrmi dňami vyrástlo pred Staromestskou radnicou. Postupne naň z útrob radničného väzenia vyvádzajú mužov odsúdených na smrť.
Päťdesiatštyriročný Jessenius, pochádzajúci z turčianskeho zemianskeho rodu, prichádza na rad ako trinásty. Má pred sebou posledné minúty života a vie, že budú ťažké.
„Hanebne a ukrutne s nami zaobchádzate. Ale vedzte, že sa nájdu tí, ktorí hlavy naše, od vás potupne na divadlo vystrčené, poctivo pochovávať budú,“ zareagoval predvčerom na vynesenie rozsudku.
„Z cisárskej milosti najprv sa mu jazyk zaživa odreže, potom sťatý, rozštvrtený a na rázcestí pri šibeniciach rozvešaný bude, hlava s jazykom potom dá sa na most,“ znel v jeho prípade. Kat Ján Mydlář, paradoxne lekárov osobný priateľ, teraz ortieľ neúprosne vykonáva.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 87% na dočítanie.
Zostáva vám 87% na dočítanie.
