Uplynuli štyri mesiace od chvíle, ako zdvihol meč proti panovníkovi. Hneď na začiatku porazil oddiely, ktoré cisár a kráľ Rudolf Habsburský proti nemu poslal, a následne sa zmocnil niekoľkých hradov a miest v Sedmohradsku, v Dolnom i Hornom Uhorsku.
Medzi nimi aj Košíc, tie si zvolil za svoje hlavné sídlo a udržal ich napriek obliehaniu cisárskymi vojskami, ktoré napokon odtiahli.
Štefan Bočkaj ukázal, že má vojenskú moc, no chce ju podporiť aj politickým postavením. A to predstavuje titul sedmohradského kniežaťa, po ktorom dávno túži.
Lenže má to háčik, aby ho získal, musí si na svoju stranu nakloniť tamojšie stavy a vie, že to nebude jednoduché. Podporiť ho totiž musia predstavitelia maďarskej, saskej i sikulskej šľachty. Vlani v decembri im adresoval list, v ktorom vysvetlil, prečo vystúpil proti panovníkovi, a zároveň ich požiadal o podporu. Reakcie sa však dlho nedočkal.
Začiatkom februára 1605 sa však situácia mení. Sikulský magnát Ján Petki oznamuje Bočkajovi, že sa mu podarilo presvedčiť Maďarov a Sikulov a ich zástupcovia ho podporia. Najmä tí druhí chcú však záruky – okrem iného sa musí zaviazať, že zachová všetky ich staré výsady.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 91% na dočítanie.
Zostáva vám 91% na dočítanie.
