Komunistický puč v Československu je nepravdepodobný, pretože by sa zrejme nezaobišiel bez nasadenia sovietskej armády, a to by bol risk, usudzovala na konci roku 1947 americká spravodajská služba CIA. Do februárovej krízy, v ktorej sa KSČ chopila absolútnej moci, zostávali iba týždne.
Analýzu situácie v Československu vypracovala CIA - samozrejme v utajenom režime - 12. decembra 1947.
Dá sa špekulovať, nakoľko analýza Američanov upokojila a či prispela k tomu, že sa Západ o dva mesiace neskôr iba nečinne prizeral pádu Československa do vazalstva Kremľa. Je však pravdou, že americký minister zahraničných vecí George C. Marshall v novembri 1947 svojich kolegov v kabinete informoval, že sa dá očakávať sovietske upevnenie moci nad Československom.
Decembrová analýza CIA je pomerne obšírna, spravodajské hlásenia boli zväčša výrazne kratšie. Čo sa v nej píše?
Agentúra hodnotila dianie v Československu ako dôležité. „Schopnosť ČSR vzdorovať očakávanému sovietskemu náporu vyvolá silnú odozvu naprieč Európou (...) V Československu sa ukáže, či môže socialistický štát v povojnovej Európe úspešne fungovať, bez toho, že by sa stal korisťou komunistov. To môže napovedať, aký bude vývoj v západnej Európe,“ uviedli spravodajcovia v čase, keď sa komunistické strany snažili uchopiť moc aj v Taliansku či vo Francúzsku.
„Komunisti zoslabli, Čechoslováci milujú slobodu“
Americkí spravodajcovia zaznamenali, že komunisti zvíťazili v československých voľbách v roku 1946 a že im pomohla aj situácia v okolitých, Sovietmi ovládaných regiónoch. „So záväzkom spojenectva so ZSSR a v takmer úplnom obklopení Sovietmi okupovanými oblasťami sa Československo musí prispôsobovať zahraničnopolitickej línii Kremľa,“ konštatujú Američania.
Pomerne presne vykreslili vzostup moci komunistov v ozbrojených zložkách - napríklad uprednostňovanie svojich sympatizantov medzi dôstojníkmi pri povyšovaní. Komunistom podľa správy hrala do karát kontrola odborov, aj prezentácia Sovietskeho zväzu ako záruky ochrany pred nemeckým revanšizmom.
Protikomunistické sily ale CIA považovala v decembri 1947 za „silnejšie než pred dvoma rokmi“. Aj preto, že Sovieti nemohli v Československu postupovať s brutálnou priamočiarosťou aplikovanou v Poľsku - alebo dokonca v Maďarsku či vo svojej okupačnej zóne Nemecka, teda v porazených štátoch. Čechoslováci, opisovala CIA, „sú politicky vyspelí, naplnení západným ideálom demokracie, majú vysokú úroveň života a milujú slobodu“. Že oceňujú Sovietsky zväz bola podľa agentov jedna vec; že inštinktívne odmietajú totalitu a policajný štát, celkom iná.
Ilúziami o metódach Sovietov a komunistov pritom Američania netrpeli. Všímali si, ako tvrdý sovietsky nátlak prinútil Československo odmietnuť Marshallov plán (americkú pomoc na povojnovú hospodársku obnovu európskych krajín, pozn. red.). Vedeli o zatýkaní protikomunistických činiteľov v roku 1947, vedeli o komunistických provokáciách voči politickým protivníkom - najmä národným socialistom, sociálnej demokracii a slovenskej Demokratickej strane.
KSČ by potrebovala pomoc Červenej armády, usudzovala CIA
Vychádzali však z predpokladu, že ak by sa Sovieti zmocnili Československa silou, viac by stratili než získali. Analýza usudzuje, že krajina, braná z pohľadu Moskvy ako zdroj dodávok pre sovietsky priemysel, by popretŕhala obchodné väzby so Západom, schudobnela by a rozmnožili by sa v nej sabotáže.
„Konečné rozhodnutie o taktike československých komunistov ale padne v Moskve,“ bola si vedomá CIA - a prípadný komunistický prevrat označila za nepravdepodobný.
„Komunistický prevrat by bol teraz ťažší než pred dvoma rokmi a pravdepodobne by sa nezaobišiel bez pomoci sovietskych vojsk, čím by ZSSR riskoval vážne medzinárodné komplikácie,“ usudzovala CIA a upozorňovala aj na to, že by sa Sovieti dostali do konfrontácie v rámci vtedy pomerne novo založenej OSN.
Zvýšenú aktivitu československých komunistov na sklonku roka 1947 prisudzovali Američania testovaniu sily demokratickej opozície.
Okrem už spomínaného ekonomického prepadu Československa uvádzali americkí spravodajcovia aj racionálne sa ukazujúci predpoklad, že Moskva skôr počká, ako sa vyvinú krízy vo Francúzsku a v Taliansku - a ak by tieto štáty nakoniec komunisti ovládli, nebol by dôvod ponáhľať sa s Československom.
Ako je známe, udalosti sa nakoniec vyvinuli iným smerom. Československí komunisti, v obave z volebnej porážky a s pomocou sovietskych poradcov, vo februári 1948 „zariadili“, aby sa žiadne slobodné voľby v máji už nekonali.