Čo vaša kniha prináša nové v súvislosti so samotným útokom?
Požiadal som lekárov a historikov, ktorí sa zaoberajú dejinami lekárskej vedy v ére nacizmu, aby opísali povahu Heydrichovho zranenia, jeho operáciu i neúspešné liečenie. A im sa podarilo vyvrátiť domnienky, že Heydrichovo zranenie nebolo spoľahlivo smrteľné alebo že jeho ošetrenie prebiehalo diletantsky, rovnako ako báchorku o tom, že sami Nemci liečili Heydricha úmyselne tak, aby sa neuzdravil. Objavom MUDr. Milana Nováka a historika doktora Michala Šimůnka je aj to, že kovová častica, ktorá Heydrichovi prenikla do brušnej dutiny, pochádzala priamo z mosadznej roznetky ručnej bomby vrhnutej Janom Kubišom a nebola teda kusom plechu vytrhnutým explóziou z automobilu.
Môžete opísať, čo teda Heydricha zranilo?
Bola to deformovaná mosadzná roznetka, ktorá preletela čalúnením jeho sedadla v kabriolete. Zničila mu slezinu a do brušnej dutiny zaniesla výplň z čalúnenia. Lenže tú netvorilo konské vlásie, ako sa vždy predpokladalo, ale sušená morská tráva. Brušnú dutinu nemohli chirurgovia vyčistiť bezo zvyšku, čo znamenalo infekciu a neodvratnú smrť.
Bezprostredne po atentáte Nemci verejnosť zastrašovali vykonávanými popravami, po polroku však už pomocníkov parašutistov likvidovali v podstate tajne. Môžete vysvetliť, prečo?
Po 27. máji rozbehli Nemci veľmi premyslenú, a myslím si, že i pre dnešok nie celkom zastaranú, výhražnú propagandistickú kampaň, keď takmer každodenne vyhlasovali mená celých rodín, ktoré postrieľali. Už v prvom vystúpení kolaboranta Emanuela Moravca (protektorátny minister školstva a osvety, pozn. red.) zakotvili, že keď nebudú, povedané jeho slovami, „vrahovia obergruppenführera“ chytení, hrozí českému národu vyhladenie. Genocídou hrozili najprv v náznakoch, postupne však strácali nervy a Moravcovými ústami i usilovnosťou kolaborantských novinárov sa otvorene vyhrážali fyzickou likvidáciou celého národa.
Zostáva vám 88% na dočítanie.