Keď chcel Stalin pritlačiť Západ k múru. Berlín odrezal od dodávok jedla a uhlia, no napokon to musel vzdať

Jednota a spolupráca štátov je, bohužiaľ, v histórii ľudstva oveľa viac efektívna vtedy, keď bojujú proti niečomu, a nie za niečo. Krehkosť a dočasnosť Spojencov sa naplno ukázala už krátko po skončení druhej svetovej vojny.

„Čo sa stane Berlínu, stane sa Nemecku. A čo sa stane Nemecku, stane sa Európe,“ vyhlásil sovietsky minister zahraničných vecí Vjačeslav Molotov.

Téza o prvej sovietskej prehre studenej vojny je v prípade leteckého mosta, o ktorom bude reč, do istej miery zveličená. Napriek tomu bol Berlín nesmierne dôležitý: predstavoval symbol víťazstva nad nacizmom. Test, ako ďaleko sú Sovieti ochotní zájsť. A skúšku Západu, či a ako dokáže tvárou v tvár sovietskej expanzii spolupracovať.

Ťažká zima 1945 – 1946 zastihla Nemecko rozdelené do štyroch okupačných zón, obdobne rozčlenený bol aj Berlín v hĺbke sovietskej zóny. Po zime sa spolupráca okupačných veľmocí zasekla: Sovieti prestali z východnej časti Nemecka na západ dodávať potraviny. V súlade so Stalinovým plánom na podkopanie amerického, britského a francúzskeho vplyvu v západných okupačných zónach.

Mesiace bežali a význam ekonomicky životaschopného Nemecka si uvedomili aj na Západe. Americký minister zahraničných vecí George Marshall predstavil plán, ako postaviť Európu na nohy – ten, ktorý Československo najpr...